Bývanie patrí k základným potrebám človeka. To, či máme kde bývať rozhoduje o tom, kde sa zamestnáme a či si založíme rodinu. Slováci si tradične stavali domy sami a s pomocou rodiny. Od polovice 60-tych rokov pribudla štátom podporovaná a dotovaná výstavba štátnych a družstevných bytov. Dnes v nich býva asi polovica Slovákov. Hoci aj dnes si mnohí stavajú domy svojpomocne (najmä na dedine), čoraz viac si kupujeme byty a domy na úver. Tak ako je to štandardné všade vo svete.

V roku 2011, keď vrcholila finančná kríza a rozpad Eurozóny sa zdal otázkou najbližších týždňov, slovenský parlament prijal Zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom zákona bolo limitovať míňanie verejných peňazí. Ak verejný dlh prekročí hodnotu 55% HDP (čo sa stalo už minulý rok), vláda musí predložiť návrh rozpočtu, v ktorom sa zastavuje rast verejných výdavkov. Ak dlh prekročí hranicu 57% HDP, vláda musí predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu.

Prvé týždne roka 2014 priniesli viacero dobrých správ. Prognózy opatrne hovoria o návrate ekonomické-ho rastu. Eurozóna ako celok porastie o 1,1%. Dobre by si mali viesť najmä Nemecko s rastom 1,7% a potom malé krajiny ako Slovensko (+2,2%), Estónsko (+3,0%) a Lotyšsko (+4,0%). Dôležité však je, že rast by sa mal dostaviť aj na juh Európy. I keď len mierny, niekde medzi 0,5-0,8%.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny intenzívne pripravuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Už v roku 2015 budú z druhého piliera vyplatené prvé súkromné dôchodky, tzv. anuity. Anuitu môžeme chápať ako záväzok poisťovne, že výmenou za vložené prostriedky bude poistencovi vyplácať pravidelné dávky v dohodnutej výške a podľa dohodnutého harmonogramu.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 prekvapil tým, že ničím neprekvapil. Rozpočet na problémy našej ekonomiky len reaguje, no nesnaží sa ich riešiť. Jednotlivé položky rozpočtu týkajúce sa výberu daní a ich prerozdelenia vo forme výdavkov na školstvo, zdravotníctvo či sociálne služby vznikli len jednoduchou indexáciou čísiel z tohto roka. Žiadna zásadná reforma meniaca štruktúru príjmov a výdavkov smerom k vyššej udržateľnosti sa nekoná.

Kto chce veľa mať, musí veľa riskovať. Na finančnom trhu to platí dvojnásobne. Investori túžiaci po vysokom výnose obyčajne upriamia zrak na akciový trh. Čo môžeme od akcií očakávať?

Kým prejdeme ku konkrétnym výnosom a rizikám, povedzme si najprv, ktoré akciové trhy budeme hodnotiť. Najväčší a najlikvidnejší je samozrejme americký trh. Slovenskí investori na ňom však investujú relatívne málo, najmä kvôli kurzovým rizikám. Ak sa náš investor odhodlá investovať do akcií, väčšinou pôjde o akciový alebo zmiešaný fond investujúci do európskych akcií. Preto budeme ako benchmark používať index MSCI Europe, ktorý pokrýva 16 najväčších akciových trhov na kontinente. Trhy sú vážené podľa ich trhovej kapitalizácie.

Situácia v Eurozóne je vážna, nie však zúfalá. Parafráza názvu úspešnej komédie sa na súčasné pomery v európskych ekonomikách hodí ako vyšitá. V novinách neustále čítame, čo všetko robia európski politici zle. Rôzni analytici ponúkajú aj hotové recepty na nápravu stavu. Každý analytik má vlastný koktail nápadov, ale v podstate môžeme tieto recepty rozdeliť do dvoch skupín. Prvá tvrdí, že Európa sa najprv musí zbaviť dlhov a stoj čo stoj šetriť. Vyhadzovať zamestnancov verejného sektora, obmedziť dôchodky a sociálne dávky a stopnúť štátne investície. Druhá skupina tvrdí, že šetrenie zabíja rast. Ak niekoho vyhodím z práce, nekúpi si nové auto, bude si kupovať lacnejšie potraviny a na hypotéku ani nepomyslí. Tým sa zabijú ďalšie pracovné miesta v priemysle, poľnohospodárstve a stavebníctva. Špirála úpadku sa bude ďalej prehlbovať. Ktorý názor je ten správny?

Koniec roka 2012 nebol pre slovenskú ekonomiku dobrý. Naše hospodárstvo sa začalo prepadať do recesie. Tržby z priemyselnej výroby klesli o 3,7%. Išlo o prvý pokles tržieb od roku 2009. Keď sa pozrieme na jednotlivé odvetvia vidíme, že išlo o prípad automobilového priemyslu. Tam tržby spadli o 13,4%, no klesali aj tržby vo výrobe gumy, plastov a kovov. Teda v odvetviach, ktoré sú na výrobu automobilov silne naviazané. Tržby v priemysle klesali preto, lebo Eurozóna sa ocitla v recesii a slovenské automobily sa predávali menej ako kedysi. V Taliansku, Francúzsku i Nemecku klesli predaje automobilov o 10-15%. A tak zostali brány slovenských automobiliek počas niekoľkých týždňov zavreté. Slovensko je na exporte automobilov životne závislé. Keď export padá, nezamestnanosť stúpa a s ňou záťaž v podobe dávok v nezamestnanosti. Obyvateľstvo menej nakupuje a štát vyberie menej na daniach.

Už sme si akosi zvykli, že každý nadchádzajúci rok bude náročný. Ekonomická prognóza Európskej komisie na rok 2013 má celkom jednoznačný názov „Plavba v rozbúrených vodách“. Nebudeme sa teraz týrať rôznymi depresívnymi úvahami o dlhovej kríze a udržateľnosti eura ako spoločnej meny, na ktoré spomínaná prognóza nie je skúpa. Hlavné posolstvo prognózy sa dá zhrnúť nasledovne: hoci už máme najhoršie obdobie krízy pravdepodobne za sebou, hospodársky rast sa znovu odkladá. Najmenej na rok 2014.

Všetky slovenské vlády rady rozprávajú o podpore hospodárskeho rastu. Dokazujú to najmä štedrými dotáciami a daňovými prázdninami pre nadnárodné monopoly. Čo sa týka domáceho biznisu, najčastejšie počúvame o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Aká je skutočnosť? V rebríčku Svetovej banky „Doing Business“ je 170 krajín. A Slovensko je na 48 mieste. Kúsok za Tuniskom a ďaleko za Macedónskom.