Veľkí hráči v Eurozóne (Francúzsko, Taliansko a Španielsko) a tiež väčšina malých budú musieť šetriť, šetriť a ešte raz šetriť. Ekonomický rast vo veľkých ekonomikách je založený na domácej spotrebe. Keď sa šetrí, rast sa nemá odkiaľ vziať. Šetriť však musia, lebo dlhy im už prerástli cez hlavu. Nulový hospodársky rast sa premieta do rastu nezamestnanosti. Opäť tým klesne domáca spotreba a pribudnú demonštranti v uliciach. Takáto perspektíva sa zdá byť na obesenie. Ale nie je všetko také zlé ako sa zdá. Ekonomic-ký rast počas rokov 2001-2007 bol založený na zadlžovaní a plytvaní a určite ho nemožno považovať za štandard. Dnes sa v plnej miere potvrdzuje platnosť príslovia „škoda premárniť každú krízu“. Všetky tie nepopulárne opatrenia, ktoré dnes európske krajiny prijímajú, by boli kedysi nepredstaviteľné: rušenie miest v štátnej správe, obmedzovanie platov vo verejnom sektore, predlžovanie veku odchodu do dôchodku a tvrdé škrty smerom k vyrovnaným rozpočtom. Hocijako tieto veci bolia, sú krokom správnym smerom k dlhodobej udržateľnosti štátu.

Slovensku predpovedá prognóza Európskej komisie na rok 2013 trochu kľudnejšie vody a miernejší vietor. Naša ekonomika bude (možno ako jediná v Eurozóne) rásť cca o dve percentá. Producenti automobilov a spotrebnej elektroniky budú uprednostňovať krajiny s nižšími výrobnými nákladmi. Nízke ceny podporia ich predaj vo veľkých ekonomikách Európy. Dvojpercentný rast nie je žiadny hospodársky zázrak. Nevytvorí nové pracovné miesta. Ale umožní aspoň to, aby sa miera nezamestnanosti ďalej nezvýšila.

Čo robiť? Prežili sme socializmus, ekonomickú transformáciu, blahobyt i krízu. Prežijeme aj šetrenie.