Sú dve cesty. Prvá, ku ktorej sa logicky väčšina z nás utieka, a to hľadať najskôr medzi svojimi známymi, spoliehať sa na dobré vzťahy a pozorovania, ktoré o okolí máme. Prípadne zalovíme v databáze ľudí, ktorí sa v minulosti o prácu u nás už zaujímali. Potom použijeme osvedčené metódy cez úrad práce, inzercie v tlači a internete, prípadne na billboardoch ponúkame dobrú mzdu. No existuje aj druhá cesta, a to ísť hľadať pracovnú silu netradičným, nie úplne obvyklým a lacným spôsobom. To znamená ponúknuť niečo tak atraktívne a výnimočné, čo pritiahne pozornosť záujemcov, až nakoniec začnú pracovať títo ľudia u nás a zotrvajú dlhé roky.
Tá prvá sa javí ako rýchle a jednoduchšie riešenie. Budeme sa spoliehať na dobrý „čuch“ a na kamarátske vzťahy. Má to však háčik, zoznam je obmedzený a častokrát pristupujeme na hru, kde post, ktorý chceme obsadiť, prispôsobujeme požiadavke a charakteristike osoby, ktorú chceme získať, prípadne udržať. Pričom veľmi dobre vieme, že to má byť naopak. K jasne zadefinovanej pozícií musíme priradiť človeka, ktorý má predpoklady tento post zastávať. A našou úlohou je neustále hľadať, až kým sa vhodný človek nenájde.
Pri súčasnom nedostatku ľudí som sa neraz stretol aj u zásadových majiteľov a manažérov až s komickými situáciami súvisiacimi s fajčením a alkoholom na pracovisku a ich ochote poľaviť zo svojich zásad. Nulová tolerancia sa zmenila na prižmúrenie obidvoch očí a dúfanie, že niektorý už aj tak priemerný zamestnanec nenafúka, čo by bolo za normálnych okolnosti dôvod na okamžitý „vyhadzov“. Neprepustíme ho, radšej ospravedlníme jeho zlyhanie a dúfame, že sa to už nebude opakovať. To, že to narúša morálku vo firme už nejako prežijeme.
Alebo situácie s najímaním takmer kohokoľvek, len aby sme pozíciu obsadili. Mnohokrát negramotná pracovná sila zo zahraničia, ktorá má ešte navyše jazykový problém, nastupuje na post, ktorý má vytvárať kvalitný výrobok. Vyhlásenie môjho známeho: „Slovák, dlhodobo nezamestnaný a čiastočne neprispôsobivý je v súčasnosti hodnotnejší pre zamestnávateľa, ako lacná pracovná sila získaná východne od našich hraníc“, hovorí o stave v akom sa spoločnosť nachádza. Navyše, zahraničný pracovník sa po určitom čase ostrieľa a následne zdvihne kotvu a presúva sa viac na západ od našich hraníc, kde trh trpí podobnou chorobou nedostatku ľudí ako Slovensko a ešte k tomu aj viac zarobí.
Tá druhá cesta ako získať alebo udržať kvalitného zamestnanca je náročnejšia, drahšia, zdĺhavejšia, ale určite vedie k lepšiemu výsledku a stabilite firmy. Mojím pozorovaním a množstvom stretnutí a rozhovorov s majiteľmi úspešných spoločností som zistil, že spôsob ako to dosiahnuť, je neustále sa o ľudí zaujímať. Zaujímať sa o to, čo je ten prvok, ktorý spoľahlivého a kvalitného zamestnanca drží vo firme. Paradoxom je, že plat na prvom mieste nie je. Nie je to ani pracovné prostredie. Najviac si zamestnanci cenia „ZÁUJEM“. Úprimný záujem nadriadeného o ich potreby a dobré medziľudské vzťahy.
Ak vieme vytvoriť systém ako sa aktívne a úprimne zaujímať prostredníctvom nadriadených o potreby zamestnancov, tak máme prostredie, do ktorého dokážeme prilákať aj schopných ľudí.
Ak si však povieme, že sa to nedá, uveríme tomu, že doba je zlá a nedostatok ľudí je nemenný stav, tak to budeme mať iba ťažšie. Keď tomu uveríme my, ako majitelia a manažéri firiem, tak tomu uveria aj naši manažéri zodpovední za získavanie nových ľudí. Uveria tomu aj pracovníci zodpovední za starostlivosť o zamestnancov. A nakoniec tomu uveria aj radoví zamestnanci a budú si vytvárať vlastné pravidlá fungovania firmy. Budú sa cítiť neohrození, lebo niet ľudí, budú mať istotu v systéme, ktorý si vytvorili sami. Nám to ale nevyhovuje a sme, mierne povedané, vo vlastnej pasci. Ale keďže sme s tým súhlasili, tak sa nemôžeme čudovať, že sa budeme naďalej trápiť vo vlastnej firme a nedobrovoľne sa staneme súčasťou tejto hry pod názvom „Ľudia nie sú“.
Ja s tým ale nesúhlasím. Verím, že schopných ľudí je dosť, či už sú to ľudia so skúsenosťami v dôchodkovom veku, ochotní sa učiť novým veciam a prispôsobiť sa iným podmienkam, alebo mladá generácia, ktorú treba len usmerniť v tom, že nie všetko, čo ich učili v škole je použiteľné aj v praxi. Je potrebné nájsť správny spôsob ako ich prilákať a na to treba veľkú dávku kreativity. A hlavne je nutné byť absolútne presvedčený, že zámer, ktorý mám, bude úspešný.
Pavol Prekop
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.