Slovenská republika oslávila tohto roku štvrťstoročie existencie. Nie vždy si to chceme priznať, ale je to tak: slovenský príbeh po roku 1993 je príbehom úspechu. Keď sa v roku 1993 delilo Československo, šance Slovenska na samostatnú existenciu sa posudzovali ako nízke. Malá krajina v procese ťažkej ekonomickej transformácie, s upadajúcim priemyslom a autokratickým premiérom nebudila dôveru. Tým viac, že svetová ekonomika a politika nedávajú malým krajinám opravné termíny. Všetko musia spraviť na prvý pokus. O tom sa veľmi trpko presvedčila Ukrajina, ale aj väčšina krajín bývalej Juhoslávie.
Najväčší vplyv na trhy mal, ako už zvyčajne, Trump so svojou nevypočítateľnou politikou. Po pozitívnych zníženiach podnikových daní a mierových jednaniach so Severnou Kóreou začal žiaľ obchodné vojny s Čínou a EU, ktoré by mohli viesť ku globálnej recesii. V Európe okrem toho negatívne vplývalo na trhy vysoké zadĺženie Talianska a nedoriešený Brexit.
Vláda oznámila, že v roku 2019 by sme po prvýkrát v histórii Slovenska mali mať vyrovnaný rozpočet. Všade sa dočítame, že naše verejné financie sa stali udržateľnými. Hurá! Je to predsa super správa. Alebo nie?
Koncom októbra predložilo Ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o ukončení niektorých exekúcií (ďalej len „Zákon“). Vzhľadom na to, že len nedávno (1.4.2017) začala platiť novela Exekučného poriadku, ktorá zaviedla zásadnú prekážku pre slobodný výber exekútora a zaviedla automatické ukončenie „nových“ exekúcií, ak sa budú javiť ako nevymožiteľné, zvedavo som si prečítala, čo je cieľom nového zákona. A nestíhala som sa čudovať.
Presne pred rokom som písala o pripravovanom indexe daňovej spoľahlivosti podnikateľských subjektov. Júl 2018, od kedy mal index platiť, je dávno za nami a nový termín na zaraďovanie firiem do skupín podľa indexu daňovej spoľahlivosti je január 2019. Presnejšie v decembri 2018 by mal každý podnikateľ (PO aj FO) dostať od finančnej správy informáciu, do ktorej skupiny je zaradený.
V auguste tohto roku senátorka za Demokratickú stranu Elizabeth Warrenová predložila americkému kongresu plán na záchranu kapitalizmu: návrh Zákona o zodpovednom kapitalizme. „Zodpovedný kapitalizmus“ pripomína názov legendárneho predmetu, ktorý sme sa na Vysokej škole ekonomickej učili pred rokom 1989 „vedecký komunizmus“. Prvé slovo bolo v očividnom konflikte s druhým. Senátorka Warrenová však nie je žiadna sociálna reformátorka alebo božeuchovaj, komunistka. Tvrdí, že jej cieľom je zachrániť kapitalizmus. Pred kým? No pred nimi samými.
Pre váš pretrvávajúci záujem sme aj v tomto roku zorganizovali dve pravidelné stretnutia členov SEVIS klubu. Aprílový klub sa niesol v duchu zahraničnej politiky a obchodu. Našim hlavným hosťom bola totiž slovenská diplomatka, podnikateľka a spisovateľka Emíre Khidayer.Žena, ktorá sa už vyše 20 rokov profesne venuje Blízkemu východu a severnej Afrike, primárne so zameraním na zahraničnú politiku. Momentálne pôsobí v politickom tíme misie OSN v Iraku a v rámci národného zmierenia má na starosti menšiny. Na klube pohovorila na tému: “My a Arabi - dokážeme sa pochopiť?“.
Vyzerá to tak, že po dlhej dobe dôjde k zmene spôsobu realizácie práva výkupu akcií majoritným akcionárom od drobných akcionárov (tzv. squeeze-outu). Právna úprava squeeze-outu nie je na Slovensku nová. Je obsiahnutá v § 118i zákona o cenných papieroch č.566/2001 Z.z. od 1.1.2007.
Zo všetkých médií sa na nás valia informácie o „sociálnych balíčkoch“, jednotlivé vládne ale aj opozičné strany si radi prihadzujú rôzne položky do tzv. sociálnych balíčkov. Človek by predpokladal, že keď štát vytvára sociálny balíček, tak ho ten štát aj zaplatí. U nás je to ale trochu inak.
Veta, ktorú v rôznej podobe počúvam za posledné roky často, či sa to týka nových projektov alebo rozširovania výroby v zabehnutých spoločnostiach. Je to stav, s ktorým sa musia majitelia a manažéri nutne vyrovnať, pokiaľ chcú svoje plány naplniť. Dajú sa vôbec zohnať schopní ľudia, keď sme zásobení informáciami, aké je zložité niekoho vôbec nájsť? Moja úvaha je skôr o menších firmách, nie o korporáciach ako Amazon, či Jaguár prípadne iných veľkých spoločnostiach. Zaujímavé na tom je, že riešenie vždy existuje a je len na osobe ako silno verí svojmu zámeru a čo všetko je ochotná tomu obetovať.
Prezident Trump bohužiaľ plní svoje predvolebné sľuby voličom z „hrdzavého pásu“ (štátov na severovýchode USA), že Ameriku urobí opäť veľkou. Ako? Vráti do nej pracovné miesta v automobilkách a oceliarňach, ktoré zlikvidovali dovozy ocele, hliníka a lacných áut z Európy a z Číny.
Najväčší vplyv na trhy mali hlavne zotavujúce sa ceny komodít ako ocele, ropy a drahých kovov, posilňovanie eura voči všetkým relevantným svetovým menám, robustnejší rast Číny ako bol očakávaný a eufória zo schválenej daňovej reformy USA ako vianočný darček.
V júni minulého roka som písala o pripravovanej novele zákona o dani z príjmov, ktorá mala vstúpiť do platnosti k 1.1.2018. Zamerala som sa na návrhy zmien, ktoré ovplyvňujú strategické rozhodovanie majiteľov spoločností. Jednou z najzásadnejších mala byť zmena týkajúca sa zlúčenia, rozdelenia a splynutia podnikov a nepeňažných vkladov do spoločností. Tieto transakcie malo byť podľa návrhu možné od 1.1.2018 uskutočňovať len v reálnych cenách podľa znaleckých posudkov, t.j. s daňovým dopadom.
Keď sa v roku 1957 zakladala Európska únia, vznikla najprv ako priestor pre voľný obchod s tovarmi bez cla. Európska zóna voľného obchodu a neskôr aj európska menová únia podporili obrovský rast zahraničného obchodu. A to najmä medzi členskými štátmi únie. Objem exportov vo vnútri EÚ28 narástol z 2335 mld. eur v roku 1999 na 5227 mil. eur v roku 2016 (Graf 1). Stratu počas krízy v roku 2009 sa podarilo dohnať za tri roky. Podiel vnútroeurópskeho obchodu na HDP v EÚ28 stúpol v rokoch 1999-2016 z 25% na 35%.