sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 08 október 2018 14:32

Sociálne balíčky - kto z nich profituje a kto na nich prerába

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Zo všetkých médií sa na nás valia informácie o „sociálnych balíčkoch“, jednotlivé vládne ale aj opozičné strany si radi prihadzujú rôzne položky do tzv. sociálnych balíčkov. Človek by predpokladal, že keď štát vytvára sociálny balíček, tak ho ten štát aj zaplatí. U nás je to ale trochu inak.

Najvýznamnejšie položky sociálnych balíčkov zaplatia zamestnávatelia a štát na nich zarobí. Ideálnym príkladom je minimálna mzda. Samozrejme zamestnanec potrebuje príjem, z ktorého dokáže vykryť svoje potreby. Problém nastáva v momente, ak pre zamestnávateľa znamená, že nárastom minimálnych miezd zamestnancov podľa zaradenia do platových tried sa dostane do straty a nie je schopný plniť všetky svoje záväzky.

Namodelujme si jednoduchý školský príklad zamestnávateľa, ktorý dosahoval zisk pred zdanením 10.000 eur. Zaplatil z neho 21% daň, čo je 2.100 eur, ktoré dostal štát. Zvýšením minimálnej mzdy sa mu zvýšia mzdové náklady o 8.000 eur. K nim si musí pripočítať cca 35% odvody zamestnávateľa, t.j. 2.800 eur. Z tých 8.000 EUR hrubej mzdy odvedie za zamestnancov odvody 13,4% - t.j. 1072 eur a daň 19% - t.j. 1.316 eur.

Výsledkom je, že podnikateľ skončí hospodárenie so stratou 800 eur, zamestnanci dostanú viac o cca 5.600 eur a štát dostane namiesto 2.100 eur až 5.188 eur, takže o 3.088 eur viac. Úplne rovnako je to s príplatkami za prácu v noci a počas víkendov.

Paradoxom tohto celého bol fakt, že štát svojim zamestnancom v mnohých prípadoch neplatil ani bývalú minimálnu mzdu, nakoľko platové triedy štátnych zamestnancov boli nastavené podstatne nižšie ako bola minimálna mzda a nechcel im ju platiť ani teraz. Až po intenzívnom tlaku zo strany štátnych zamestnancov, ich odborov a aj súkromných zamestnávateľov prijal štát rozhodnutie o úprave platových tried štátnych zamestnancov.

Samozrejme to znamená zvýšené výdaje zo štátneho rozpočtu. Ale aj štát má druhú možnosť, zvýšiť mzdy zamestnancov pri znížení celkového počtu zamestnancov a tým docieliť minimálne alebo žiadne zvýšenie celkových mzdových výdajov štátu.

Žiadny súkromný zamestnávateľ si nedovolí platiť zamestnanca, ktorý neprodukuje, ale naopak snaží sa optimalizovať procesy, aby s menším počtom zamestnancov vyprodukoval rovnaký alebo väčší objem tržieb.

V súčasnosti máme veľmi nízku nezamestnanosť a súkromní zamestnávatelia, ktorí vytvárajú príjmy štátneho rozpočtu, majú problém nájsť potrebnú pracovnú silu. Čo keby náš štát skutočne prehodnotil procesy a pracovné postupy a keby sa prejavili milióny investované do informatizácie štátnej správy aj v podobe zníženia počtu štátnych zamestnancov? Týchto uvoľnených zamestnancov štátnej a verejnej správy alebo aspoň časť z nich by určite vedeli zamestnať súkromní zamestnávatelia, ktorým zamestnanci v mnohých profesiách chýbajú. Chcela by som veľa? Myslím si, že nie. Veď aj štát sa musí správať ako riadny hospodár, nezamestnávať ľudí zbytočne alebo duplicitne a nevyrábať nový štátny dlh.


Ing. Danica Michalková
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Prečítané 2332 krát Naposledy zmenené pondelok, 07 január 2019 13:39
Ing. Danica Michalková

člen predstavenstva a finančný manažér