Slovensko sa však borí aj s odlivom populácie v produktívnom veku. Zaujímavým vývojom po roku 2013 je nárast počtu Slovákov pracujúcich v zahraničí v období, keď súčasne klesala nezamestnanosť a stúpali priemerné mzdy. Inak povedané, migrácia za prácou do zahraničia rástla napriek pozitívnym incentívam na trhu práce a odmeňovania v SR. Tento trend môže súvisieť s nárastom počtov vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú jazykovo dobre vybavení a chcú svoj talent uplatniť mimo SR.

Slovensko, povestné nízkymi mzdami a vysokou nezamestnanosťou musí dnes dovážať pracovné sily. Ku koncu roka v 2016 v SR pracovalo vyše 35 tisíc cudzincov. Rebríček národností vedú Rumuni, Česi, Poliaci, Maďari, Bulhari, Ukrajinci, Kórejci a Srbi. Vyše 80 % cudzincov pochádzalo z krajín Európskej únie a nepotrebovalo na prácu u nás povolenie.

Štruktúra povolaní podľa národnosti zväčša odráža krajinu ich pôvodu. Briti, Francúzi, Nemci a Kórejci boli manažéri a špecialisti. Ľudia z nových členských krajín EÚ pracovali prevažne ako robotníci a technici, takisto ako Srbi a Ukrajinci. Takmer dve tretiny cudzincov pracovalo u nás v robotníckych profesiách. Súčasná štruktúra zahraničných pracovníkov v SR zároveň indikuje, kde môže Slovensko v budúcnosti hľadať zdroje pracovných síl. Pre nás majú najnižšie integračné náklady etnickí Slováci z Balkánu. Podobným spôsobom už dávno dopĺňajú svoju populáciu Maďari z Rumunska a Česi zo Slovenska. Prirodzeným zdrojom ľudského kapitálu bude pre nás aj Ukrajina a Rusko.

Je možné, že východ Európy bude čeliť dlhodobej nestabilite. Vojnové konflikty a ekonomické krízy môžu vytvárať migračné prúdy smerujúce na západ. Nemali by sme ich vidieť len ako hrozbu, ale aj ako príležitosť.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC