Ale poďme po poriadku. Najprv k makročíslam. Namiesto očakávaných 1,5% by mal HDP v tomto roku narásť o 1,7% a na budúci rok už o 1,8%. Nie sú to síce závratné čísla, ale vzhľadom na štrukturálne problémy v ekonomikách niektorých členských štátov celkom slušné. Rast HDP je potešiteľný najmä v krajinách, ktoré mali po roku 2008 najväčšie problémy. Írsko, ktorému v roku 2008 takmer zbankrotoval bankový sektor, zaznamená tohto roku rast 4%, čo je jedno z najvyšších čísiel v Európe. Aj problematický juh Európy sa začína zviechať. Španielska ekonomika narastie o úctyhodných 2,8% a portugalská o 1,8%. Po rokoch recesie zaznamená rast aj Grécko, a to o 2,1%. Len Taliansko sa stále nevie vymotať z kruhu stagnácie. Jeho ekonomický rast dosiahne len 0,9%.
Čo je ešte dôležitejšie, tvoria sa nové pracovné miesta a klesá nezamestnanosť v celej Európe. A opäť je dôležité, že trh práce začína fungovať aj na juhu Európy. Nezamestnanosť začala výrazne klesať v Španielsku, Portugalsku a dokonca aj v Grécku. Pravdou však je, že je ešte stále veľmi vysoká v pomere k severu Európy. Kým v Španielsku klesne tohto roku nezamestnanosť na 17,6%, v Nemecku sa doslova prepadne na 4,0%. Nemeckí zamestnávatelia sú zúfalí z nedostatku pracovných síl. Preto sú aj Nemci ochotní akceptovať migrantov vo väčšej miere, ako by sme si to dokázali pripustiť my.
Ekonomický rast zvyšuje zisky firiem, klesajúca nezamestnanosť zas zvyšuje príjmy domácností. Tešia sa z toho aj verejné rozpočty európskych krajín. Kým juh Európy znižuje deficity, sever už hlási prebytky. Nemci, Švédi, Fíni, Holanďania, ale aj Česi budú mať prebytkové rozpočty. Európa pomaly, ale vytrvalo znižuje obrovský dlh, ktorý sa nahromadil po kríze v roku 2008.
Na prelome rokov 2016/2017 v dôsledku rastu cien ropy vyskočila v Európe inflácia. Zdá sa však, že išlo o jednorázovú udalosť. Rast spotrebiteľských cien by sa v najbližších rokoch mal pohybovať na úrovni cca 1,5%, čo je takmer optimálna hodnota. Ekonomická jar je v Európe tohto roku slnečná. Môžeme len dúfať, že nám vydrží aj počas nasledujúcich rokov.
Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
