Má ísť o reakciu na aplikačné problémy. Áno, aplikačné problémy určite existujú. Ale predovšetkým preto, že vymožiteľnosť práva je veľmi slabá a súdy sú pomalé. A tak inštitúty, ktoré platná legislatíva pozná, sa v praxi vôbec neuplatňujú. Takže len pár zamyslení sa nad niektorými plánovanými opatreniami.
Je verejne známe, že dnes je moderné namiesto likvidácie firmy alebo jej riadneho konkurzu, zlúčiť firmu s inou, ktorú vlastní a jej štatutárom je oficiálne „biely kôň“. Takáto firma spravidla pohltí desiatky iných „toxických“ firiem a šanca získať od právneho nástupcu splnenie dlhov zaniknutých spoločností je nulová. Účtovníctvo sa stratí a nie je od koho vymáhať dlhy, lebo ani právny nástupca nemá žiaden majetok. Za tejto situácie sa síce javí ako vhodné zošróbovať všetky zlúčenia, splynutia a rozdelenia, ale v praxi by to spôsobilo poctivým firmám nemalé problémy.
Predovšetkým by každá zanikajúca spoločnosť, ak jej účtovnú závierku povinne neoveruje audítor, musela nechať vypracovať správu audítora o tom, že jej pohľadávky a záväzky zodpovedajú ekonomickej skutočnosti. A dňom, ku ktorému by mal audítor takúto správu vypracovať je tzv. rozhodný deň, t.j. deň, od ktorého sa v zmysle zmluvy o zlúčení úkony zanikajúcej spoločnosti z hľadiska účtovníctva považujú za vykonané na účet právneho nástupcu. Lenže táto správa audítora má byť hotová už pred tým, ako sa o zlúčení rozhodne. V praxi by tak vznikol stav, že ak má byť rozhodný deň určený „do budúcnosti“, tak audítor by musel urobiť správu ešte pred rozhodnutím o zlúčení a v nej vyjadriť názor na to, či v budúcnosti budú pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti zodpovedať ekonomickej skutočnosti. A to nie je dosť dobre možné. Zároveň vzniká obava, s prihliadnutím na navrhované znenie § 69 ods.6 písm. d), že pri zlúčení bude možné určiť rozhodný deň len do minulosti.
Navrhovaný text, ktorý hovorí, že: „tento deň môže byť určený spätne najskôr k prvému dňu po dni, ku ktorému sa zostavila posledná neschválená individuálna účtovná závierka alebo najskôr k druhému dňu po dni, ku ktorému sa zostavila posledná schválená individuálna účtovná závierka“ možno vykladať rôzne. Lenže zlúčenia vykonávané s určením rozhodného dňa spätne sú dnes skôr výnimkou. To platí primerane aj pre splynutia alebo rozdelenia.
Ďalšou novinkou pri zlúčení / splynutí / rozdelení (spoločne ako „zlúčenie“) má byť vypracovanie správy audítora o tom, že nástupnícka spoločnosť nebude mať ku dňu účinnosti zlúčenia záporné vlastné imanie za predpok-ladu zachovania stavu zúčastnených spoločností. Túto správu má audítor vypracovať až po prijatí rozhodnutia o zlúčení, ale návrh na zápis zlúčenia do obchodného registra bude nutné podať do 30 dní od prijatia rozhodnutia o zlúčení, inak by platila zákonná fikcia, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Audítor tak na vypracovanie správy, najmä v prípade zložitejších fúzií, nebude mať dostatok času.
Aj keby správa audítora potvrdila predpoklad kladného vlastného imania právneho nástupca, ale reálne by ku dňu účinnosti zlúčenia vlastné imanie právneho nástupcu bolo záporné, zákon nerieši dôsledky. Iba určuje, že vlastné imanie právneho nástupcu nesmie byť záporné. Čo sa stane, ak záporné bude, to zákon nerieši. Ak sa nestane nič, potom sa zmysel celého opatrenia stráca.
Každá zanikajúca spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo družstvo bude okrem toho povinná predložiť návrh zmluvy o zlúčení aspoň 60 dní pred konaním valného zhromaždenia na schválenie správcovi dane. Čo konkrétne bude správca dane robiť a dokedy má povinnosť rozhodnúť, resp. či má vôbec povinnosť nejako rozhodnúť, to tento návrh nerieši.
Ďalšou zmenou je úprava tvorby a používania kapitálových fondov. Z neznámych dôvodov je však zaradená do časti týkajúcej sa akciových spoločností, čo vnímame ako zmätočné, keďže kapitálové fondy sú bežné aj u iných typov obchodných spoločností. Navrhovaná úprava nie je celkom dotiahnutá do konca, lebo síce predpisuje povinné použitie niektorých typov kapitálových fondov len na úhradu straty v prvých dvoch rokoch, ale neuvádza, od kedy lehota 2 rokov plynie a čo sa stane po jej uplynutí.
Zmien je ďaleko viac, stretli sa však s masívnou kritikou verejnosti. Preto predpokladáme, že celý návrh ešte bude predmetom „vyjednávania“ a konečná podoba možno aspoň trochu zohľadní praktické pripomienky. Vzhľadom na veľký počet plánovaných zásahov do existujúcej legislatívy by bolo namieste zmeny zavádzať po dôkladnom zvážení dopadov.
Mgr. Danica Kozáková
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
