Koncom októbra predložilo Ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o ukončení niektorých exekúcií (ďalej len „Zákon“). Vzhľadom na to, že len nedávno (1.4.2017) začala platiť novela Exekučného poriadku, ktorá zaviedla zásadnú prekážku pre slobodný výber exekútora a zaviedla automatické ukončenie „nových“ exekúcií, ak sa budú javiť ako nevymožiteľné, zvedavo som si prečítala, čo je cieľom nového zákona. A nestíhala som sa čudovať.

Vyzerá to tak, že po dlhej dobe dôjde k zmene spôsobu realizácie práva výkupu akcií majoritným akcionárom od drobných akcionárov (tzv. squeeze-outu). Právna úprava squeeze-outu nie je na Slovensku nová. Je obsiahnutá v § 118i zákona o cenných papieroch č.566/2001 Z.z. od 1.1.2007.

Príbeh ako z deväťdesiatych rokov sa stal v roku 2016. Výrobná firma s nedoplatkami na sociál-ke vlastnila nehnuteľnosti v Trenčíne. Hodnota zhruba 200 000 eur. Založené boli v prospech banky. Zostatok úveru pôvodne z roku 2005 bol smiešnych 1 500 eur. Druhý záložný veriteľ v poradí bola Sociálna poisťovňa. Aby mohla splatiť dlhy, požičala si firma 50 000 eur a znovu založila svoje nehnuteľnosti s podmienkou, že vyplatí sociálku a banku, aby sa veriteľ stal prvým záložným veriteľom v poradí.

Na záver prázdnin jedno zamyslenie sa nad tým, prečo procesné postavenie poškodeného v trestnom konaní je v takej nerovnováhe oproti postaveniu obvineného. Dočítala som sa, že skoro všetky zahraničné právne poriadky sa trápia s otázkou, kedy je ešte únosné priznávať poškodenému právo (aktívne) sa zúčastniť trestného konania a pritom zabezpečiť, aby sa trestné konanie viedlo rýchlo a efektívne.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý si kládol veľké ciele. A ako to už býva, reakcia odbornej verejnosti na seba nenechala dlho čakať. V rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) bolo k návrhu vznesených množstvo pripomienok. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie MPK.

Rozhodla som sa, že vyskúšam užitočnosť Centrálneho registra exekúcií (CRE) na vlastnej koži. Pretože sa o ňom veľa popísalo a má vraj slúžiť ako zdroj relevantných údajov. Tak som sa zaregistrovala, zadala potrebné údaje a zaplatila 2 EUR za prístup do CRE prevodom z môjho účtu. Pri ďalšej návšteve portálu CRE o pár dní som zistila, že platba prebehla a ja môžem slobodne vyhľadávať.

Od 1. februára 2017 budú exekúcie prebiehať podľa nových pravidiel. Niektoré zo zmien sme spomenuli už v minulom čísle. Možno konštatovať, že predkladateľ návrhu zotrval na svojich zámeroch a pripomienky verejnosti len okrajovo vylepšili návrh. Náhodný výber exekútorov, zmena exekútora, rozhodovanie o exekúciách len na Okresnom súde Banská Bystrica a elektronické podávanie návrhov na vykonanie exekúcie zostali zachované.

Požičali ste niekomu peniaze a nevrátil vám ich? Spoliehate sa, že exekúcia vám zabezpečí náhradu? Moc sa neradujte. Podľa zverejnených zámerov sa vláda chystá novelizovať Exekučný poriadok a spôsob, akým to plánuje urobiť, sa nedá nazvať inak ako míľový krok späť. Postavenie veriteľa (oprávneného v exekúcii) sa výrazne oslabí, naopak dlžníci (povinní v exekúcii) sa môžu tešiť. V medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) bolo k návrhu vznesených viac ako 1 000 pripomienok. Konečná podoba návrhu zatiaľ nie je známa.

Už dávnejšie schválený zákon č.91/2016 Z.z. nadobudne účinnosť 1.7.2016 a zavedie do nášho právneho poriadku trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybrané trestné činy. V § 3 vymenúva, ktoré trestné činy môže spáchať právnická osoba. Napríklad legalizácia príjmu z trestnej činnosti, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, nezaplatenie dane a poistného, všeobecné ohrozenie, ohrozenie a poškodenie životného prostredia, neoprávnené nakladanie s odpadmi, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia a pod. Skutková podstata trestného činu právnickej osoby nie je osobitne upravená a použije sa Trestný zákon.

„Už to nie je, čo to bývalo“, dozvedela som sa od zainteresovaných osôb ako reakciu na konštatovanie, že reštrukturalizácia je pre dlžníka dobrý biznis. Inak povedané, dalo sa na nej zarobiť aj ľahšie. Model je spravidla veľmi jednoduchý. Dve spriaznené firmy. Jedna tvorí zisk, lebo prenajíma svojej neporiadnej „sestre“ všetko potrebné a vytvára jej zázemie. A odčerpáva z nej aj peniaze. Druhá nízkymi cenami likviduje konkurenciu, získava síce zákazky, ale programovo tvorí stratu. Veď reštrukturalizácia všetko vyrieši.