Dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov s ňou dlžník ráta. Vie, že ak sa nič mimoriadne neudeje, tak pohodlne s podporou ním plateného správcu dosiahne odpis dlhov. A to často v takej miere, ktorá nemá nič spoločné ochranou pred veriteľmi. Principiálne by mala byť ochrana pred veriteľmi založená na odklade splatnosti pohľadávok, aby mal dlžník čas získať zdroje na zaplatenie. Iba výnimočne by sa malo jednať o odpustenie časti dlhu. Ale aj táto výnimka musí mať svoje opodstatnenie a musí byť opretá o relevantné čísla.

Celé je to schované pod viac či menej (skôr menej) odborné stanovisko správcu o tom, či existujú dôvody, prečo by dlžník nemal skončiť v konkurze, a prečo je reštrukturalizácia pre veriteľov výhodnejšia. Je ťažko predstaviteľné, že by niekto, koho si vyberiem a komu zaplatím, napísal do stanoviska niečo iné ako odporúčanie reštrukturalizácie. Prečo je to tak? Lebo nikto počnúc správcom, končiac súdom nerozumie ekonomike podniku. Súd (právnik) nemá schopnosť si overiť stanovisko správcu (spravidla právnika) a môže sa len spoľahnúť na závery v posudku.

Nikoho netrápi, že povedomie právnikov o ekonomike je väčšinou mizerné. Česť výnimkám. Napriek tomu posudok i plán tvoria často právnici a ochotne sa podpíšu pod evidentné nezmysly, ktoré sú v priamom rozpore so zverejnenými účtovnými závierkami dlžníka i so základnými ekonomickými ukazovateľmi, ktoré si vie naša finančná manažérka spočítať behom pár sekúnd.

Výsledkom jednej takejto odbornej reštrukturalizácie je 100 strán nič nehovoriacej omáčky, ktorá síce dobre vyzerá, ale ekonóm z nej plače. Samozrejme, že v tejto nudnej literatúre sú dobre schované právne kľučky na ochranu dlžníka. Keď sa veriteľ začne pýtať, buď sa nedozvie nič, alebo zistí, že za všetky nezrovnalosti môže účtovníčka dlžníka. Keby sa veriteľ nespýtal, tak správca vôbec nezistí, že jeho čísla nesedia. Ale správca naďalej trvá na tom, že reštrukturalizácia je dobrý nápad. Aj v prípade, kedy dlžník za 6 mesiacov trvania reštrukturalizačného konania, chránený pred veriteľmi a v hlavnej sezóne, bol schopný vytvoriť stratu 130 000 eur. A spriaznená osoba dlžníka ďalej ťahá peniaze cez nájmy všetkého možného od chudáka dlžníka za „priateľské“ ceny.

Súd tomu nerozumie. Banka sa v aktivite nepretrhne a dlžníka podrží. A menší veritelia nevedia dosiahnuť odvolanie neschopného správcu ani zmenu plánu. Je známe, že konkurz nie je zrovna výhra veriteľov. Ale posielať do reštrukturalizácie firmu, ktorá nie je schopná existovať a skôr či neskôr sa potopí, alebo odpúšťat väčšiu časť dlhov hoci by dlžník pri odklade splatnosti pohodlne splatil celý dlh, je podľa mňa krádež.

Mgr. Danica Kozáková
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.