V tejto súvislosti by som rada poukázala na pár zmien, ktoré sa dotknú aj našej činnosti.

Predovšetkým bude zrušený zmenkový a šekový platobný rozkaz ako spôsob rozhodovania v skrátenom konaní, kedy sa o veci pred vydaním rozhodnutia nepojednáva. Ako vyplýva z dôvodovej správy, stalo sa tak preto, že spotrebiteľské predpisy zakazujú použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Zároveň došlo k zavedeniu tzv. kauzálnej príslušnosti súdov na prejednávanie v zmenkových a šekových sporoch, čo znamená, že tento typ sporov budú prejednávať len niektoré súdy, v každom kraji jeden okresný súd - § 22 Civilného sporového poriadku (CSP).

Vzhľadom na to, že inú alternatívu CSP neuvádza, stratí zrejme zmenka časť svojej atraktivity. Tá spočívala v skrátenom konaní ovládanom koncentračnou zásadou, kedy dlžník musel pri podaní námietok uviesť všetko, čo k veci namietal, inak sa na jeho ďalšie námietky neprihliadalo. Je zrejmé, že pokiaľ bude dlžníkom zo zmenky fyzická osoba, nebudú súdy ochotné vydávať ani platobný rozkaz, ale konanie bude prebiehať zdĺhavou cestou pojednávania. Medzi právnickými osobami vidíme priestor pre riešenie veci platobným rozkazom, hoci až prax ukáže, ako sa k veci postavia súdy.

Ako novinka sa zavádza tzv. zabezpečovacie opatrenie v peňažných sporoch. Na návrh môže súd pred začatím konania, počas neho a i po jeho skončení zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak bude obava, že exekúcia bude ohrozená. Pôjde o záložné právo zriadené na základe rozhodnutia súdu a vznikne zápisom do príslušného registra, najmä katastra nehnuteľností, notárskeho centrálneho registra záložných práv, registra záložných práv k cenným papierom atď. Výkon takéhoto záložného práva bude možný až potom ako bude pohľadávka právoplatne priznaná žalobcovi.

Teraz platný občiansky súdny poriadok v §185a až § 185h rieši konanie o súdnych úschovách. Odkazujú naň viaceré právne predpisy ako na spôsob splnenia záväzku. Jedná sa o solučnú úschovu, teda prijatím do súdnej úschovy platí záväzok zložiteľa za splnený. Na rozdiel od súdnej úschovy nemá notárska úschova účinky splnenia záväzku. Toto sa však zmení. Nový Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s navrhovaným zákonom na jeho vykonanie presúva agendu súdnych úschov na notárov a nazýva ju notárska úschova na účely splnenia záväzku.

Zákon na vykonanie CMP nie je zatiaľ schválený a nie je známe ani aká bude odmena notára za túto činnosť. Uvedené sa napríklad dotkne povinnosti zložiť do úschovy peňažné prostriedky predstavujúce výťažok z predaja novovydaných akcií pri znížení alebo zvýšení základného imania akciovej spoločnosti, pri premene podoby akcií alebo iných cenných papierov a pod.