Ak dôjde k spáchaniu niektorého z trestných činov uvedených v § 3 a tento trestný čin bude pričítateľný právnickej osobe, bude za jeho spáchanie trestne zodpovedná právnická osoba. Zavinenie sa neskúma, keďže u právnickej osoby je zavinenie vylúčené.

Pričítanie spáchania právnickej osobe znamená, že hoci za právnickú osobu konal:
(i) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo
(ii) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napr. člen dozornej rady, kontrolnej komisie, osoba zodpovedná za vnútorný audit v banke a pod.), alebo
(iii) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. prokurista, zmluvný zástupca)
čiže „Osoba zastupujúca právnickú osobu“ a bol spáchaný trestný čin podľa § 3 v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, považuje sa to za trestný čin tejto právnickej osoby.

Ak Osoba zastupujúca právnickú osobu síce nekonala, ale nedostatočne plnila svoje kontrolné úlohy a tým umožnila spáchať trestný čin inou fyzickou osobou (napr. podriadeným), aj vtedy je trestný čin spáchaný právnickou osobou. Právnickej osobe sa však zodpovednosť nepričíta, ak nedostatky v kontrole boli nepatrné v porovnaní so spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkov a okolností, za ktorých bol spáchaný, a to aj vzhľadom na predmet činnosti tejto právnickej osoby.

Treba poznamenať, že podmienkou vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby nie je vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej Osobe zastupujúcej právnickú osobu a ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba z okruhu Osôb zastupujúcich právnickú osobu za ňu takto konala.

Niektoré právnické osoby sú zo zákona z trestnej zodpovednosti vylúčené, napr. Slovenská republika a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány, obce a vyššie územné celky, právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom, štátne fondy, NBS, Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.

Ak možno spáchanie trestného činu pričítať právnickej osobe, je označovaná za páchateľa trestného činu. Aby nebolo možné sa zbaviť tejto zodpovednosti, pre prípad zrušenia páchateľa prechádza trestná zodpovednosť i nevykonané tresty na všetkých jeho právnych nástupcov, ak sú to právnické osoby.

Zákon uprednostňuje dobrovoľnú nápravu následkov spáchaného trestného činu pred ukladaním trestov. S výnimkou trestného činu korupcie alebo trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie trestnosť činu zaniká, ak páchateľ prejaví účinnú ľútosť. Účinná ľútosť v zásade znamená, že páchateľ dobrovoľne ukončil páchanie trestného činu a zároveň buď on sám celkom zabránil alebo napravil jeho následok alebo ho sám oznámil v takom štádiu, kedy sa škodlivému následku trestného činu mohlo zabrániť alebo hroziace nebezpečenstvo odstrániť. Napríklad pôvodca nelegálnej skládky ju riadne zlikviduje.

Ak k účinnej ľútosti nedôjde, zákon predpokladá uloženie trestu páchateľovi - právnickej osobe. Vykonaním trestu dochádza k zahladeniu jej odsúdenia, to znamená, že sa na právnickú osobu hľadí ako keby nijaký trestný čin nespáchala.

Druhy trestov:
- trest zrušenia právnickej osoby,
- trest prepadnutia majetku,
- trest prepadnutia veci,
- peňažný trest od 1 500 eur do 1 600 000 eur,
- trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov,
- trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie na jeden rok až desať rokov,
- trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na jeden rok až desať rokov,
- trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na jeden rok až desať rokov,
- trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku.

Tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku možno uložiť iba popri niektorom z ostatných trestov.

Informáciu o začatí trestného stíhania proti právnickej osobe musí policajt oznámiť registru, v ktorom je právnická osoba zapísaná, príslušnému orgánu dohľadu, orgánu udeľujúcemu licenciu alebo nútenému správcovi. O právoplatnom skončení trestného stíhania ich následne upovedomí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Všetky právne úkony, ktoré by viedli k zmene (zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy alebo premiestnenie sídla do zahraničia), zrušeniu alebo zániku právnickej osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, budú povinne oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti patrí do kompetencie štatutárneho orgánu právnickej osoby. Na nadobudnutie účinnosti právnych úkonov smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa vyžaduje písomný súhlas súdu. Obchodný register nezapíše napríklad premiestnenie sídla obžalovanej právnickej osoby do zahraničia bez súhlasu súdu vykonávajúceho trestné konanie.

Na právnickú osobu sa vzťahujú aj ustanovenia o ukladaní obmedzujúcich opatrení alebo zaisťovacích opatrení, ak existuje dôvodná obava, že obvinená právnická osoba bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu. Najmä jej možno uložiť (i) povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, (ii) zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami, (iii) povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať.

Do obchodného registra sa k ostatným údajom o právnickej osobe budú zapisovať i nezahladené tresty uložené právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej právnych nástupcov. Výpis z registra trestov bude vydávaný tiež pre právnické osoby.

Zároveň boli novelizované mnohé právne predpisy v tom smere, že pokiaľ bude právnická osoba žiadať o povolenie alebo licenciu podľa osobitných predpisov (napr. živnostenský zákon, zákon o daňových poradcoch, neziskových organizáciách, o bankách, o cenných papieroch, znalcoch, nadáciách, spotrebiteľských úveroch, ....) bude musieť preukázať svoju bezúhonnosť z hľadiska možného spáchania trestných činov právnickou osobou.

Nakoniec treba povedať, že prijatý zákon reaguje v prevažnej miere na záväzky SR vyplývajúce z právne záväzných aktov EÚ, a preto sa medzi trestné činy právnických osôb zatiaľ nedostali viaceré ekonomické trestné činy.

Mgr. Danica Kozáková
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.