Prvým februárovým dňom nadobudol účinnosť zákon č.9/2013 Z.z., ktorým sa zmenil Obchodný zákonník. Išlo predovšetkým o prevzatie európskej legislatívy boja proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Nová právna úprava pripomína všetko iné len nie súkromnoprávnu normu. Namiesto doterajšej zmluvnej voľnosti máme v Obchodnom zákonníku veľké množstvo vágnych ustanovení, ktoré majú za cieľ vyriešiť platobnú nedisciplinovanosť. Pre pojmy ako „hrubý nepomer“ a „spravodlivý dôvod“ by sme v zákone márne hľadali jasné definície.

Pokiaľ si podnikatelia dohodnú v zmluve lehotu splatnosti peňažného záväzku za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby dlhšiu ako 60 dní, riskujú neplatnosť takejto dohody. Začiatok plynutia lehoty splatnosti je stanovený buď na deň doručenia dokladu (faktúry alebo inej výzvy na plnenie, napr. predžalobná výzva na plnenie) alebo na deň, kedy veriteľ plnil, a to podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. V prípade, ak sa má uskutočniť prehliadka plnenia, plynie lehota od vykonania prehliadky a zistenia riadneho plnenia.

Treba povedať, že doterajší § 340 zostáva nezmenený, ale bude sa vzťahovať len na prípady, kedy plnenie bude nepeňažné. Na všetky prípady peňažného plnenia za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa použije nový § 340a. Pre zmluvné vzťahy kedy dlžníkom je tzv. subjekt verejného práva (napr. štátny orgán, obec, VÚC, štátne organizácie) je lehota splatnosti stanovená na 30 dní a aplikuje sa nový § 340b. Ustanovenia sú kogentné. Vylúčiť sa dajú len tým, že si zmluvné strany dohodnú peňažné plnenie v splátkach a v tom prípade sa na splatnosť jednotlivých splátok obmedzenia nepoužijú.

Zmeny sa dotkli tiež definície omeškania dlžníka. Omeškanie s plnením peňažného záväzku dlžníka nastáva prvý deň nasledujúci po uplynutí dohodnutej lehoty po doručení dokladu alebo po poskytnutí plnenia, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. Podmienkou splatnosti je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby a doručenie (nie odoslanie) dokladu dlžníkovi.

Vzhľadom na uvedené je vhodné, aby každá zmluvná strana mala dôkaz o dátume doručenia dokladu (napr. zasielanie faktúr s doručenkou). Inak sa v prípade pochybností o dátume doručenia dokladu má za to, že dlžník je v omeškaní 30-tym dňom odo dňa poskytnutia plnenia zo strany veriteľa. V prípade, ak k doručeniu dokladu nedošlo, nie je možné hovoriť o omeškaní dlžníka. V tejto súvislosti by som rada upozornila, že na záväzkové vzťahy podľa Obchodného zákonníka sa nepoužijú domnienky doručenia písomností podľa Občianskeho súdneho poriadku. Preto v prípade neprevzatia faktúry dlžníkom a neexistencie zmluvy, ktorá by doručovanie riešila, sa faktúra nemôže považovať za doručenú a veriteľ si musí doručenie zabezpečiť inak.

Omeškanie dlžníka s úhradou peňažného záväzku zakladá nárok veriteľa na úrok z omeškania, na náhradu škody a na tzv. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Paušálna náhrada je novým inštitútom a nárok na jej zaplatenie vzniká už samotným omeškaním dlžníka bez potreby preukázania vzniku reálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Výška paušálnej náhrady je 40 eur a vyplýva z nariadenia vlády č.21/2013 Z.z. Nie je možné ju vylúčiť dohodou strán ani sa jej platne vzdať ešte pred vznikom omeškania.

Výška úroku z omeškania je naďalej ponechaná na dohodu zmluvných strán. Ak sa nič nedohodne, platí nariadenie vlády č.21/2013 Z.z. a zákonná výška úrokov z omeškania je zverejnená na www.justice.gov.sk. Vo všeobecnosti sa zákonná sadzba úrokov z omeškania pre vzťahy vyplývajúce z Obchodného zákonníka rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9%. Druhá možnosť je prepočítavanie úroku z omeškania na polročnej báze. Vtedy sa výška rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8%. Takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania a tento spôsob úročenia sa použije počas celej doby omeškania.

Zmluvné dojednanie o výške úroku z omeškania sa s použitím nového § 369d môže stať nekalou zmluvnou podmienkou v prípade, ak bude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Jedná sa o prípad, ak výhody plynúce pre dlžníka sú v hrubom nepomere voči právam a povinnostiam veriteľa bez spravodlivého dôvodu, ktorý tento nepomer vyvažuje. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné. To platí i o dojednaní o splatnosti a vylúčení paušálnej náhrady. Brániť sa voči takémuto dojednaniu v zmluve bude možné prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky. Konanie by malo byť v zásade len jedno a ďalší žalobcovia majú právo stať sa vedľajšími účastníkmi v spore. Právoplatné rozhodnutie bude mať hromadný účinok výroku rozhodnutia aj voči subjektom, ktoré neboli účastníkmi konania, ale sú obchodným partnermi podnikateľa, ktorý presadil aj v ich záväzkovom vzťahu nekalú zmluvnú podmienku.

Obdobná je situácia v prípade, ak porušenie zavedených pravidiel nebude vyplývať zo zmluvy, ale z obchodnej praxe. V tom prípade sa bude jednať o nekalú obchodnú prax a súdne bude možné žiadať jej zákaz.

Okrem spomínaných zmien došlo i k úprave Obchodného zákonníka v časti týkajúcej sa obchodných spoločností. Zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným bude musieť byť opatrená overeným podpisom predsedu valného zhromaždenia v prípadoch, ak valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení alebo znížení základného imania, o nepeňažnom vklade, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, zrušení spoločnosti, zmene právnej formy, schválení zmluvy o predaji podniku alebo časti podniku a vymenovaní a odvolaní prokuristu. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, overený podpis bude nutný na písomnom rozhodnutí jediného spoločníka.