Stretávame sa s názorom, že rast miezd je katastrofa, pretože zamestnávatelia budú musieť kvôli vysokým mzdám, daniam a odvodom prepúšťať a narastie nám nezamestnanosť. My však v ekonomike vidíme úplne opačný trend: mzdy rastú pri súčasnom náraste zamestnanosti a poklese nezamestnanosti. Tí istí zamestnávatelia, ktorí sa sťažujú na vysoké náklady práce súčasne poukazujú na nedostatok vhodných pracovných síl.

Zaťaženie mzdami, daňami, odvodmi nie je na Slovensku vysoké. Ak berieme do úvahy sadzby daní a položky daňového základu, potom je daňové zaťaženie nižšie ako európsky priemer. Čo sa týka sadzieb odvodov, tie sú mierne nad priemerom. V konkurenčnom prostredí európskeho trhu však nie sú dôležité sadzby daní a odvodov, ale absolútne náklady. V roku 2014 celkové náklady práce (hrubé mzdy plus odvody zamestnávateľov) činili na Slovensku 9,7 eur. Priemer Eurozóny činil 29,2 eur a v Rakúsku 31,5 eur. Slováci vôbec nie sú pre našich zamestnávateľov drahí a pri raste miezd 3% za rok dlho ani nebudú.

Slovenské náklady práce však začínajú byť trochu vyššie ako tie v Česku, Maďarsku a Poľsku. Hrozí nám preto odchod investorov? Ako ktorých. Sú odvetvia s nízkou pridanou hodnotou (textilky, výroba obuvi), ktoré už dávno nedokážu konkurovať lacným tovarom z východnej Ázie. Bude správne, keď tieto odvetvia zo Slovenska odídu.

Zánik odvetví s nízkymi mzdami zvýši produktivitu práce, pretože donúti zamestnávateľov orientovať sa viac na technologické inovácie, ktoré zvyšujú produktivitu práce, čo je správny trend. V konkurenčnom európskom prostredí bude vyhrávať nie ten, kto ponúkne najnižšie náklady práce, ale ten kto investuje do ino-vácií a výskumu. Treba sa ale zamyslieť aj nad skutočnosťou, či sa má zvýšiť len najnižšie pásmo minimálnej mzdy, alebo všetky pásma minimálnej mzdy. Ak je hlavným cieľom rastu minimálnej mzdy zvýšenie ochoty pracovať, rast len najnižšieho pásma minimálnej mzdy je lepším riešením.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.