Čo všetko súvisí s príchodom automobilky
Vláda podporí britskú automobilku investičnou pomocou vo výške 130 miliónov eur. Vysoká suma investičnej pomoci môže vyvolávať otázky o férovosti postoja vlády voči zahraničným investorom a slovenským podnikateľom. Je správne podporiť zahraničného investora takouto sumou? Nová automobilka priamo zamestná 2800 ľudí. Jaguár prirodzene so sebou dotiahne desiatky dodávateľov. Presne tak ako ich dotiahol Volkswagen, KIA a Peugeot-Citroen. Okrem toho generuje príchod investora aj tzv. multiplikačné efekty.
Vzniknú však aj nepriamo generované pracovné miesta v obchode a v službách. Zamestnanci automobilky a jej dodávateľov budú svoje peniaze míňať v obchodoch. Niektorí si postavia nové domy a kúpia nové autá. Toto všetko generuje sekundárne pracovné miesta mimo automobilového priemyslu. Celkový počet nových miest odhaduje Inštitút finančnej politiky na 14,5 tisíc.
V súčasnosti pracuje priamo v troch slovenských automobilkách 60 tisíc ľudí, u ich dodávateľov 80 tisíc. Indukovaná zamestnanosť v obchode a službách sa odhaduje na ďalších 60 tisíc pracovných miest. Ako vidno, automobilka teda zďaleka nie je len o nejakej montáži áut. Automobil je komplexný produkt, na ktorom sa podieľa veľký počet odvetví: od výroby kovov a plechov, cez produkciu gumy a plastových dielov, až po dodávky softvéru.
O čo štát príde?
Koľko nám teda Jaguár môže vygenerovať daní a odvodov? Buďme úprimní a rovno povedzme, že automobilka si veľmi pravdepodobne ako formu investičnej pomoci vyberie daňové úľavy. Aspoň tak to urobili Volkswagen, Peugeot-Citroen a Hyundai-Kia. Na dani z príjmu právnických osôb teda nová automobilka neodvedie štátu nič. Ale keby sem neprišla, takisto by neodviedla ani cent. Štát teda „príde“ len o tie peniaze, ktoré by aj tak nedostal. Pre štátnu kasu je podstatnejšie, aby zahraničný investor nechcel investičnú pomoc vo forme priamej platby. V tom prípade by sa jednalo o skutočný výdavok štátneho rozpočtu.
A koľko štát zarobí?
Ak aj Jaguár štátu nič nezaplatí vo forme daní, to neznamená, že štát z neho nezbohatne. Dane a odvody budú platiť jeho zamestnanci. Koľko to môže byť?
Predpokladajme najprv, že zamestnanec má priemernú hrubú mzdu 900 eur (= náklady práce 1216,8 eur, čistá mzda 691,5 eur). Na dani z príjmu a odvodoch zamestnanca a zamestnávateľa sa štátu mesačne vráti asi 520 eur (v závislosti na výške odpočítateľnej položky zamestnanca). Predpokladajme ďalej, že z čistej mzdy 692 eur zamestnanec 10% usporí a zvyšok minie v obchode, kde zaplatí DPH a spotrebné dane v priemernej výške 20%. Dodatočný výnos pre štát je 125 eur.
Z jedného zamestnanca štát dostane ročne späť 7740 eur, z 2800 zamestnancov je to 21,7 milióna. Len na priamej zamestnanosti v jednej fabrike by sa v tomto prípade štátu vrátila investičná pomoc poskytnutá vo forme priamej platby za nejakých šesť rokov, čo je veľmi dobrá miera návratnosti.
V skutočnosti však bude prínos z daní a odvodov podstatne vyšší. Napríklad vo Volkswagene je priemerná hrubá mzda 1700 eur mesačne. Analytici Ministerstva financií SR predpokladajú priemernú mzdu v nitrianskej automobilke na úrovni 1300 eur (= náklady práce 1757,6 eur, čistá mzda 972,1 eur). V tomto prípade by bol rozdiel medzi nákladmi práce zamestnanca a zamestnávateľa na strane jednej a čistou mzdou 785,5 mesačne, čiže 9426 eur ročne. Pri rovnakej miere úspor a miere spotreby tak štát vytiahne zo zamestnanca 11 123 ročne a z 2800 zamestnancov až 31,1 miliónov eur ročne. Ak budeme brať do úvahy aj pracovné miesta u dodávateľov a tiež v obchode a službách (ktorých skutočne môže byť vyše 14 tisíc), tak dodatočný prínos pre štát na daniach a odvodoch môže činiť až 100 miliónov eur ročne.
Príležitosť pre podnikateľov? Boom povedie stavebníctvo
Vďaka Volkswagenu sa Bratislava ako prvá dokázala vyhrabať z ekonomickej diery už začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Veľmi podobné efekty na regionálne ekonomiky Trnavy a Žiliny mal príchod automobiliek Peugeot-Citroen a Hyundai-Kia. Niet pochýb, že podobný účinok bude mať aj príchod Jaguára na ekonomiku Nitrianskeho kraja. Nová automobilka bude mať prirodzene veľa dodávateľov na území celého Slovenska aj v zahraničí. Logicky sa ich však najviac usadí v blízkosti materskej automobilky. Len v dôsledku dodatočných miezd a odvodov sa zdvihne regionálny hrubý domáci produkt minimálne o 1,0-1,5%. Z odhadnutého dodatočného výberu daní a odvodov 100 miliónov eur ročne sa veľká väčšina vyberie priamo v Nitrianskom kraji.
Samotný nábeh výroby sa však predpokladá až niekedy v roku 2018-2019. Nie je jednoduché postaviť podnikový kolos a obkrúžiť ho širokým vencom dodávateľov. Preto roky 2016 a 2017 budú predovšetkým v znamení investícií. Budú sa stavať dopravné cesty a inžinierske siete nielen pre materskú automobilku, ale aj pre jej dodávateľov. Príležitosť v týchto rokoch dostanú firmy zamerané na stavebníctvo a stavebný materiál: cement, štrk, piesok, stavebný kameň. Pohľad na mapu hovorí, že na stavebnom boome zarobia najmä podnikatelia z Levíc, Zlatých Moraviec a Nových Zámkov.
Investičná aktivita však bude pokračovať aj po nábehu automobilky na plný výkon. Stavebné práce už nebudú ťahať priemyselné celky ale výstavba bytov a prevádzok obchodu a služieb.
Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
