V minulom čísle newslettra sa mi podarilo vyrobiť „novinársku kačicu". Písala som o schválení zmien Obchodného zákonníka, ktoré však neskôr prezident vrátil a parlament, čudujme sa, jeho veto neprelomil. A tak s odstupom času konštatujem, že odvolávam, čo som napísala, zmeny sa nekonajú.
Možno sa vám zdá tento príspevok trochu netradičný do nášho periodika, ide však o projekt, ktorého súčasťou bola aj naša spoločnosť SEVIS energia a odpady, a.s. Naša úloha spočívala v koordinácii inžinieringu a procesu výstavby s cieľom kolaudácie stavby do konca roka 2014 z dôvodu získania podpory pre výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na minulý rok. Projekt má dlhšiu históriu. Naša spoločnosť sa zapojila do projektu v realizačnej fáze koncom leta 2014. Viac informácii o tomto zaujímavom projekte sme sa dozvedeli od nášho zamestnanca, Ing. Ivana Klohnu, ktorý sa stal projekt manažérom projektu.
Počas takmer dvojročnej existencie klubu mali jeho účastníci možnosť diskutovať s pozvanými hosťami na rôzne zaujímavé témy a nebude tomu inak ani na 7. stretnutí členov klubu, ktoré sa bude konať 12.3.2015. Predmetom marcového SEVIS klubu bude všeobecne diskutovaná téma, ktoru je slovenské školstvo.
Pri investíciách na kapitálovom trhu sme sa v minulom roku sústredili na predávanie držaných akcií, ktoré po veľmi úspešnom roku 2013 už dosahovali svoje cieľové ceny. Zároveň sme nechceli speňažiť niektoré investície predčasne vzhľadom na aktualizované úrovne potenciálu zisku v budúcnosti. Brali sme tak na seba riziko dočasného poklesu, ktoré v niektorých prípadoch aj nastalo.
V posledných dvoch článkoch o investovaní z minulého roka som predstavil, aký veľký vplyv na akciové trhy majú rozhodnutia centrálnych bankárov a nezhody amerických politikov. V tomto roku dominujú dianiu opäť centrálne banky a politické konflikty.
V júnovom newslettri sme vás informovali o štvrtej emisii našich dlhopisov s označením SEVIS 004 a už je tu piata. Dňa 19.11.2014 spoločnosť SEVIS, a.s. vydala ďalšiu, v poradí už piatu emisiu dlhopisov s označením SEVIS 005 v objeme 4 mil. EUR a termínom splatnosti o 4 roky. Súčasne sme dňa 1.12.2014 splatili už druhú emisiu dlhopisov v objeme 3 mil. EUR.
Blížia sa nám Vianoce a s nimi aj 6. stretnutie členov SEVIS klubu, ktoré sa bude konať dňa 11.12.2014 opäť u nás v Žiline. Pozvanie naň prijal Zbigniew Czendlik, katolícky kňaz, ktorý už osemnásť rokov vedie farnosť vo východočeskom Lanškrouně, je dôverníkom speváčky Lucky Bílej a moderuje vlastnú reláciu Uchem jehly v českej televízii.
Bývanie patrí k základným potrebám človeka. To, či máme kde bývať rozhoduje o tom, kde sa zamestnáme a či si založíme rodinu. Slováci si tradične stavali domy sami a s pomocou rodiny. Od polovice 60-tych rokov pribudla štátom podporovaná a dotovaná výstavba štátnych a družstevných bytov. Dnes v nich býva asi polovica Slovákov. Hoci aj dnes si mnohí stavajú domy svojpomocne (najmä na dedine), čoraz viac si kupujeme byty a domy na úver. Tak ako je to štandardné všade vo svete.
Dobrý dom musí stáť na dobrých základoch. Vyspelé ekonomiky nestoja na drancovaní prírodného bohatstva či na rozpredávaní národného majetku. Vyspelé ekonomiky stoja na širokej a zámožnej strednej vrstve.
K Vianociam sme opäť dostali darček v podobe novely, tentoraz Obchodného zákonníka. A opäť sa potvrdzuje, že zákony sa nám postupne viac a viac komplikujú. Od 1. januára 2015 sa musíme pripraviť na nový režim najmä u spoločností s ručením obmedzeným a na mnohé zmeny v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní.
Kto vstupuje do Tesca s jedným eurom vo vrecku, neočakáva, že za to kúpi fľašu tokajského. Ešte tak nejaké čučo v papierovej škatuli. Inak je to s verejným službami. Je samozrejmé, že chceme platiť nižšie dane a chceme za to dostať čo najviac kvalitných verejných služieb. Zdravotníctvo by napríklad malo byť v plnom rozsahu pre všetkých, na svetovej úrovni a zadarmo. A štát by sa navyše nemal zadlžovať. Voliči tieto veci chcú a politici im ich radi sľúbia, najmä pred voľbami. Koľko nás však štát stojí a čo za to dostávame? Je pomer ceny a kvality adekvátny?
V roku 2011, keď vrcholila finančná kríza a rozpad Eurozóny sa zdal otázkou najbližších týždňov, slovenský parlament prijal Zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom zákona bolo limitovať míňanie verejných peňazí. Ak verejný dlh prekročí hodnotu 55% HDP (čo sa stalo už minulý rok), vláda musí predložiť návrh rozpočtu, v ktorom sa zastavuje rast verejných výdavkov. Ak dlh prekročí hranicu 57% HDP, vláda musí predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu.