Minimálne základné imanie pre spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sa znižuje na 1 euro. Ale všetky s.r.o., ktorých základné imanie bude nižšie ako 25 000 eur, sa budú nazývať spoločnosť povinná uvádzať základné imanie. A budú mať odlišný režim oproti s.r.o. so základným imaním 25 000 eur a viac.

Napríklad počet ich spoločníkov nesmie presiahnuť 5 osôb. Alebo budú povinné na svojich obchodných dokumentoch, na webovom sídle a v písomnom úradnom styku uvádzať výšku svojho základného imania a rozsah jeho splatenia. Ich obchodný partner by si mal tieto informácie všímať. U jednoeurovej s.r.o. bez zdrojov od spriaznených osôb bude vysoko pravdepodobné, že spoločnosť je na hranici úpadku a veľmi skoro sa môže ocitnúť v konkurze. Rezervný fond zo zisku však bude povinná dopĺňať rovnako ako keby mala základné imanie vo výške 25 000 eur.

Spoločnosť povinná uvádzať základné imanie, ktorá bude mať základné imanie menej ako 5000 eur, nebude môcť rozdeliť celý svoj zisk, ale len najviac ¾ čistého zisku, pri dodržaní ostatných podmienok pre výplatu zisku. Iné vlastné zdroje nebude môcť rozdeliť vôbec.

Pre všetky s.r.o. bez rozdielu bude platiť zákaz rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje, ak by tým bol spôsobený úpadok spoločnosti.

Zároveň sa dôslednejšie upravuje zákaz vrátenia vkladov spoločníkom s.r.o. Transakcie so spriaznenými osobami uvedenými v § 67c ods.2, ak nebudú vykonané za obvyklých podmienok, sa budú v časti rozdielu oproti podmienkam bežným v obchodnom styku považovať za vrátenie vkladu spoločníkovi. Za plnenie poskytnuté spoločníkom v rozpore so zákazom výplaty zisku alebo vrátenia vkladov zodpovedajú konatelia, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase vyplatenia a v čase, kedy spoločnosť tieto plnenia nežiadala vrátiť, a ktorí s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo museli vedieť o porušení zákazu.

Určite bude vhodné si overovať, či osoba, ktorá sa prezentuje výpisom z obchodného registra ako štatutár obchodnej spoločnosti alebo družstva, ním naďalej je. Ak niekomu bude uložený trest zákazu činnosti alebo ho konkurzný súd zaviaže zaplatiť do konkurznej podstaty zmluvnú pokutu za neskoré podanie návrhu na konkurz, bude to automaticky znamenať zánik všetkých jeho funkcií v štatutárnych orgánoch, dozorných radách, funkcií vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku a tiež prokuristu. K zániku dôjde právoplatnosťou rozhodnutia. Osoba bude zapísaná v registri diskvalifikácií, ktorý bude viesť Okresný súd v Žiline.

Diskvalifikovaná osoba nesmie konať ako štatutár v mene žiadneho subjektu. Ani vtedy, ak ešte nebol vykonaný výmaz z obchodného registra. Inak ručí za prevzatý záväzok bez možnosti uplatnenia regresného nároku voči spoločnosti, za ktorú neoprávnene konala. Pre lepšiu prevenciu pred podvodným konaním prichádza do úvahy požiadať o potvrdenie, že osoba nie je zapísaná v registri diskvalifikácií a tiež o aktuálny výpis z obchodného registra.

Na druhej strane bude kladený vyšší nárok na štatutárov s.r.o., akciových spoločností a niektorých komanditných spoločností (ak jej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba). Mali by mať priebežný prehľad o stave vlastného imania a záväzkov firmy. Ak sa pomer vlastného imania a záväzkov dostane pod 8:100 (prechodne 4:100 v roku 2015 a 6:100 v roku 2016), spoločnosti bude podľa definície § 67a Obchodného zákonníka hroziť úpadok a bude v kríze. Rovnako bude spoločnosť v kríze, ak bude podľa predpisov konkurzného práva v úpadku.

Akonáhle štatutár zistí, že spoločnosť je v kríze, je povinný postupovať s odbornou alebo náležitou starostlivosťou a urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení. Predovšetkým by mal zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh vhodných opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie tomuto orgánu. Ak existuje dôvod na vyhlásenie konkurzu spoločnosti a najvyšší orgán takéto riešenie neschváli, nezbavuje to štatutára povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Inak zodpovedá za škodu a ani zakazujúce uznesenie najvyššieho orgánu ho nezbaví zodpovednosti.

Ak spriaznené osoby (§ 67c ods.2), najmä spoločníci alebo akcionári vložia do spoločnosti v čase, kedy je už v kríze, úver alebo obdobné plnenie, považujú sa takéto prostriedky za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti a nezapočítavajú sa do záväzkov. Výnimky vyplývajú z § 67d a 67e. Zároveň platí zákaz vrátenia takýchto „vlastných zdrojov" pokiaľ je spoločnosť v kríze alebo by sa do nej následkom vrátenia dostala. Za porušenie povinnosti vrátenia týchto zdrojov zodpovedajú štatutári, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase vyplatenia a v čase, kedy spoločnosť tieto plnenia nežiadala vrátiť.

Na záver ešte pripomíname, že vo všeobecných ustanoveniach došlo k úprave vzdania sa funkcie. Ak nebude vzdanie sa vykonané na zasadnutí orgánu, ktorý menuje alebo volí nového člena, musí byť písomné a podpis vzdávajúcej sa osoby musí byť úradne osvedčený.

Mgr. Danica Kozáková
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.