Medzičasom však došlo k novelizácii iných predpisov, predovšetkým Zákonníka práce (novela zákonom č.14/2015 Z.z.) a na schválenie sa chystá i úprava zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zo zmien Zákonníka práce podľa mňa stojí za zmienku § 58 ods. 2 a 3. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, tak dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak:

a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,

b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a

c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

Táto formulácia mi príde dosť nešťastná. Rozumiem, že jej účelom bolo eliminovať fingované  poskytovanie zamestnancov a obchádzanie povinností agentúr dočasného zamestnávania. Ustanovenie sa však môže dotýkať podnikateľských skupín, u ktorých zamestnanci jednej firmy zo skupiny reálne pracujú i pre iné firmy zo skupiny, najmä sekretárky, mzdoví účtovníci, asistenti a pod. Deje sa tak na základe zmluvy uzatvorenej ich zamestnávateľom a spravidla len na časť ich pracovnej doby. Ich prácu zároveň využíva aj ich zamestnávateľ. Určite nebolo úmyslom robiť z takýchto štruktúr dočasné pridelenie zamestnanca. Nezmyselná sa mi javí zákonná fikcia, že ide o dočasné pridelenie a presunutie dôkazného bremena na zamestnávateľa. Ako má niekto dokazovať neexistenciu niečoho? Nemali by skôr príslušné orgány niesť dôkazné bremeno a dokazovať, že niečo je dočasné pridelenie?

Novela zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. zatiaľ v Zbierke zákonov nevyšla, ak sa tak stane, bude na podnikanie v tomto segmente potrebné povolenie Národnej banky Slovenska. Licencia na poskytovanie úverov v neobmedzenom rozsahu je podmienená splatením peňažného vkladu do základného imania aspoň 500.000,- eur. Licencia v obmedzenom rozsahu umožní poskytnúť úvery maximálne 10.000,- eur ročne. Tzv. iný veriteľ bude potrebovať tiež povolenie a základné imanie aspoň 100.000,- eur. Všetky subjekty poskytujúce spotrebiteľské úvery alebo iné úvery spotrebiteľom budú povinné požiadať o licenciu ešte v roku 2015.