O všeobecnom konsenze o dodržiavaní rozpočtových pravidiel svedčí, že za ústavný zákon hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov. Politikov naozaj treba zastaviť, aby nezadĺžili aj našich vnukov. Zákon zjavne vyzerá ako fantastická myšlienka v správnom čase. Vlastne niet o čom diskutovať. Alebo predsa?

Pri prekročení hranice 57% a nutnosti zostaviť vyrovnaný rozpočet by sme prakticky okamžite museli urobiť škrty za cca 2,1 mld. Eur. Čo to môže spôsobiť?

Niečo podobné spravili Litva aj Lotyšsko v rokoch 2009-2010, keď znížili výdavky na zdravotníctvo a školstvo o štvrtinu. Z týchto krajín následne odišla takmer štvrtina mladých ľudí vo veku 19-30 rokov. Keď krajina chudobnie, stráca najkvalitnejší ľudský kapitál a podrýva samotné základy svojej dlhodobej ekonomickej výkonnosti. Vnucuje sa potom otázka, pre koho vlastne tú konsolidáciu robili, keď im z krajiny ušli najlepší ľudia? V budúcnosti nás čakajú vysoké verejné výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre starnúcu populáciu. Ak ich máme utiahnuť, musíme masívne investovať do vzdelania a výskumu, aby sme vytvorili výkonnú ekonomiku založenú na poznatkoch. Ak dnes ušetríme, zajtra môžeme byť paradoxne ešte chudobnejší, najmä ak nám ujdú mladí ľudia.

Dlhová brzda môže mať aj nezamýšľané dôsledky pre dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny. Zákon hovorí len o škrtoch, nie o štrukturálnych reformách, ktoré sú pre nás životne dôležité. Zaujímavé je, že presne to isté si myslí aj Medzinárodný menový fond, ktorý bol dlhovou brzdou omnoho menej nadšený ako 146 našich poslancov.