Pravda je taká, že oba a to prípad od prípadu. Európa totiž nemá jednu ekonomiku, ale 27 ekonomík, a to veľmi odlišných.

Porovnajme dva piliere európskej ekonomiky, Francúzsko a Nemecko. Francúzska ekonomika je relatívne uzavretá. Podiel exportov na HDP je len 27%. Pre ekonomický rast vo Francúzsku je rozhodujúca domáca spotreba obyvateľstva a vlády. Ak vláda aj obyvateľstvo začnú výrazne šetriť, de facto podviažu svojej ekonomike žily. Nemecko je v trochu inej situácii, lebo exportuje až 52% svojho HDP. Ak začne nemecká vláda šetriť, jeho ekonomiku to zasiahne podstatne menej ako by tomu bolo vo Francúzsku.

A čo Slovensko? My sme za minulý rok vyviezli tovary a služby v hodnote 95% HDP a stali sme sa jednou z najotvorenejších ekonomík v Európe. Ak bude alebo nebude naša vláda šetriť, alebo naopak míňať, na ekonomickom raste sa to prejaví len málo. Z hľadiska rastu je pre nás dôležité najmä to, či Nemci a Francúzi budú kupovať naše autá a televízory. S tým žiadna slovenská vláda nemôže veľa spraviť.

Má teda na Slovensku šetrenie vôbec zmysel? Áno má. Nie z hľadiska ekonomického rastu, ale z hľadiska udržateľnosti nášho dlhu. Keby sme sa zadĺžili tak ako Maďari či Gréci, trhy by nám to rýchlo spočítali. My si jednoducho nemôžeme dovoliť požičať toľko, koľko si požičali Nemci a Francúzi.

Európske ekonomiky fungujú na rozdielnych princípoch. Hľadanie univerzálnych receptov je preto nemúdre a škodlivé. Každá krajina si musí stanoviť vlastné ciele a cestu k hospodárskemu rastu.