Ako sa bohatstvo krajín a regiónov vlastne vypočítava? Najpoužívanejší ukazovateľ je HDP, teda hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa. Výpočet sa samozrejme upraví o rozdielnu cenovú hladinu v každej krajine. Konečný ukazovateľ teda hovorí, aký je HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. A na jeho základe sa naozaj môže zdať, že Bratislava je fantasticky bohatá, pretože takmer 1,9 krát presahuje priemer EÚ. Pred Bratislavským krajom je len vnútorný Londýn, Luxembursko, Hamburg a Brusel.

Nie je to zjavný nezmysel? Samozrejme, veď stačí sa ísť pozrieť do Viedne a každý zistí, že je niekoľkonásobne bohatšia. Kde teda súdruhovia z Eurostatu urobili chybu? Chyba nenastala nikde, len si treba uvedomiť, ako sa HDP počíta a prezentuje. Jeden pohľad hovorí o tom, ako sa HDP vytvára a druhý zas o tom, ako sa rozdeľuje. Z hľadiska tvorby HDP je Bratislavský kraj vysoko produktívny. Bohatstvo Bratislavy je spôsobené najmä tým, že sú tu prítomné zväčša zahraničné podniky ako automobilky, banky, telekomy. V bežných moderných metropolách už nenájdeme napríklad automobilky. V postsocialistických krajinách sú však ešte prítomné priemyselné dedičstvá, veď Volkswagen je následníkom Bratislavských automobilových závodov.

Treba si aj uvedomiť, že Bratislavský kraj je malé územie s nízkym počtom obyvateľov. Keď sa ten celkový zisk preráta na jedného obyvateľa, opticky to veľmi vyskočí. Keď si zoberieme regióny ako Paríž či Londýn, tie majú okolo 8-9 miliónov obyvateľov, Budapešť má dva milióny, Praha a Viedeň po 1,8 milióna. Bratislava je oproti nim naozaj maličká, takzvané vreckové hlavné mesto. Veď celý Bratislavský kraj má len nejakých 560-tisíc obyvateľov. Aj preto je vytvorený HDP na jedného obyvateľa taký veľký. A je to vytvorený HDP na obyvateľa, ktorý radí Bratislavský kraj na piate miesto v Európskej únii.

Iný pohľad na HDP hovorí o tom, ako a medzi koho sa rozdeľuje. HDP sa rozdeľuje medzi tri skupiny príjemcov. Podnikatelia poberajú zisky a nájmy, zamestnanci mzdy (vrátane odvodov) a štát dostane DPH. Slovensko sa nachádza v trochu neštandardnej situácii. U nás totiž zisky – ktoré si berú podniky – tvoria viac ako polovicu HDP, kým mzdy – ktoré si berú ľudia – zas menšiu. Zisky tvorili v minulom roku 51% HDP, platy 39% a zvyšok boli dane z produkcie. Všade inde je však ten pomer opačný, keďže ľudia majú – najmä v západnej Európe – vyššie platy. Z tej vytvorenej hodnoty sa teda viac dá ľuďom a menej podnikom.

Nemáme regionálne údaje o HDP rozdelenom medzi podnikateľov, zamestnancov a štát. Môžeme však predpokladať, že podiel ziskov je v Bratislavskom kraji omnoho vyšší ako je spomenutý celoslovenský priemer 51%. Práve preto, že v Bratislavskom kraji majú sídlo vlajkové lode slovenskej ekonomiky. A tie sú prakticky všetky v zahraničných rukách. Každý rok odíde zo Slovenska cca tri miliardy eur len na dividendách vyplatených do zahraničia. V Bratislavskom kraji (ako aj na celom Slovensku) teda zostávajú v podstate len mzdy. A tie sú síce podstatne vyššie ako v Žiline či Košiciach, ale zas omnoho nižšie ako vo Viedni. Ak teda hovoríme, že Bratislava je piaty najbohatší región v Európskej únii, je to síce pravda, ale hovoríme tým o bohatstve vytvorenom, nie rozdelenom.

Nie je však chybou Slovenska, že v Bratislave je v porovnaní so zvyškom Slovenska nakumulovaných tak veľa podnikov? Je v iných krajináchrozložené bohatstvo rovnomernejšie? Ako kde. Vo väčšine Európy sú regionálne rozdiely normálnou vecou a pretrvávajú stovky rokov. Taký juh Talianska je oproti severu dvesto rokov pozadu. Ale je pravda, že na Slovensku sú tie rozdiely veľmi veľké. Dokonca väčšie ako v Taliansku.

Zahraniční investori majú Slovensko (a Bratislavský kraj zvlášť) radi. Bratislava má výborné dopravné napojenie na Viedeň a na Budapešť. Má fantastickú polohu a oproti Viedni či Londýnu veľmi lacnú pracovnú silu. Kým priemerná mzda vo Francúzsku je 3000 eur, v Nemecku 3700, v bratislavskom regióne je to okolo 1400 eur v hrubom. Je to teda veľmi dobré miesto na podnikanie. Aj daňové zaťaženie u nás je na európske pomery dosť nízke.

Regionálne rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska sú podstatne vyššie ako napríklad v prípade Česka. A stále sa zväčšujú, najmä ak ich meriame metodikou Eurostatu, teda cez vytvorený HDP na jedného obyvateľa (Graf 1). V tomto smere Bratislava zvyšku Slovenska doslova uletela.

Hrubý domáci produkt je však veľmi skreslený vysokými ziskami, ktoré v Bratislavskom kraji vykazujú multinacionálne firmy. Ako vyzerajú regionálne rozdiely, ak sa zameriame na ukazovatele bližšie obyčajným ľuďom, napríklad nezamestnanosť a mzdy?

Ak sa pozrieme na vývoj miery evidovanej nezamestnanosti, tak vidíme dva trendy (Graf 2). Prvým je všeobecný pokles nezamestnanosti v posledných rokoch, ktorý je spôsobený jednak rastom ekonomiky a jednak demografickým vývojom. Druhým je určitá konvergencia Bratislavy a západného Slovenska. Je zrejmé, že okrem Bratislavy sa biznis a s ním súvisiaci dopyt po pracovnej sile stále viac presadzuje aj v Trnave, Nitre a Trenčíne.

Čo sa týka miezd, tam Bratislava zostáva rovnako uletená ako v hrubom domácom produkte. Rozdiely medzi západom, stredom a východom Slovenska sú relatívne malé (Graf 3). Čím to je? Bratislava koncentruje banky, strediská zdieľaných služieb a najlepšie platené závody automobilového priemyslu. Takmer všetky tieto aktivity sú v rukách multinacionálnych firiem. Špičkové technológie umožňujú vysokú produktivitu práce a tým aj vyplácanie vysoko nadpriemerných miezd.

Regionálne rozdiely sú tu, aby zostali. Bratislava bude ešte veľmi dlho vyčnievať nad zvyškom Slovenska. Môžeme len dúfať, že sa na ňu začne doťahovať aspoň západné Slovensko.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.