Ukrajinská ekonomika zažila aj svetlé epizódy. Napríklad v rokoch 2000-2007 rástla rýchlym tempom (graf 1) a zdalo sa, že do roku 2015 sa môže vrátiť tam, kde bola v roku 1990. Svetová hospodárska kríza, skorumpovanosť miestnych elít a predovšetkým pustošivá občianska vojna na východe krajiny priviedli krajinu na psí tridsiatok.

Ukrajinská ekonomika dnes padá voľným pádom. Podľa predbežných odhadov sa hrubý domáci produkt Ukrajiny za minulý rok prepadol o 6,8% (Tabuľka). Nedobrý výsledok, ak uvážime, že v roku 2013 vôbec nenarástol a za rok 2012 si pripísal skromných 0,2%. Rok 2015 určite nebude lepší. Posledné údaje za február 2015 hovoria o tom, že priemyselná produkcia medziročne klesla o 22% a stavebná o 32%. Aký je však skutočný rozmer ekonomického pádu, to je ťažké povedať.

Tab: Základné ekonomické ukazovatele Ukrajiny

Zdroj: Ukrajinská štátna štatistická služba

Inflácia maže úspory a životnú úroveň
O čo menej rastie ekonomika, o to viac rastie inflácia. Veľkú časť chudobných verejných financií požiera nesmierne nákladný konflikt na východných hraniciach. Vláda v Kyjeve nemá inú možnosť ako v spolupráci s centrálnou bankou tlačiť nové a nové tony bankoviek. Výsledky sa prejavili veľmi rýchlo. V januári tohto roka dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien 28,5%, vo februári 34,5% a v marci 45,8%.

Inflácia efektívne vymazáva posledné úspory, ktoré Ukrajincom ešte zostali. Nečudo, že maloobchodný obrat sa za prvé tri mesiace tohto roka prepadol o štvrtinu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Na vojnový konflikt a tlačenie peňazí doplatila ukrajinská hrivna. Až do vypuknutia konfliktu sa ukrajinskej centrálnej banke darilo držať jej kurz voči euru na úrovni 10 hrivien za euro. Vo februári tohto roka kurz krátkodobo vyletel až na 38 hrivien za euro. Prepad hrivny spôsobuje prudké zdraženie dovozov a prispieva k rastu inflácie.

Demografická katastrofa
S ekonomickou katastrofou ide ruka v ruke katastrofa demografická. Po roku 1990 sa rapídne zvýšila úmrtnosť a klesla pôrodnosť. Ukrajina je v procese rýchleho vymierania a tiež vysťahovania obyvateľstva. V priemere sa Ukrajinci dožívajú o 5 rokov menej ako Slováci (graf 3).

Na niekoľko vĺn ekonomického úpadku reagovali Ukrajinci prirodzeným spôsobom. Hlasovali nohami a opúšťali svoju nefunkčnú vlasť. Ešte pred 25 rokmi, tesne po oddelení od Sovietskeho zväzu, mala Ukrajina 52 miliónov obyvateľov. Dnes má podľa oficiálnych údajov len 45 miliónov. Skutočný počet je omnoho nižší. Medzinárodná organizácia pre migráciu odhaduje, že ešte pred začiatkom konfliktu s Ruskom pracovalo v zahraničí 6,5 milióna Ukrajincov. Najmä v Rusku a krajinách Európskej únie. Migrantov nepochybne ešte pribudne.

Pred bankrotom?
Bez pomoci Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) by Ukrajina už dávno zbankrotovala. Ešte do roku 2013 sa jej darilo splácať dlhy zahraničným investorom. Po vypuknutí konfliktu sa to stalo nemožným. Ukrajinská vláda v súčasnosti vyjednáva so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii dlhu vo výške 40 miliárd dolárov. Z tejto sumy chce Ukrajina počas nastávajúcich štyroch rokov „odstrihnúť“ 15,3 miliardy dolárov vo forme odpustenia časti úrokov, zníženia splátok istiny a predĺženia doby splatnosti. Veritelia sa týmto návrhom zatiaľ bránia. Najviac tí z Ruska, ktorí vlastnia ukrajinské dlhopisy za 3 miliardy dolárov. Ruskí veritelia sa ocitli v schizofrenickej situácii. Najradšej by poslali svojho slovanského brata do horúceho pekla, no súčasne potrebujú, aby im predtým vrátil peniaze.

Ukrajina však peniaze na splácanie jednoducho nemá. Súčasný pomer dlhu k HDP činí 100%, čo je pri nízkych otáčkach ekonomického motora nesplatiteľná suma. Naopak Ukrajina si ešte potrebuje požičať, aby udržala základné funkcie štátu. V marci tohto roka MMF odsúhlasil pomoc Ukrajine vo výške 17,5 miliardy dolárov. Na tejto pomoci sa bude s ostatnými členmi MMF podieľať aj Slovensko. Pomoc bude poskytovaná počas nasledovných štyroch rokov. Ukrajina za pomoc prisľúbila uplatňovať veľmi tvrdé ekonomické reformy. Musia sa znížiť vysoké vládne výdavky, vrátane relatívne štedrých dôchodkov pre bývalých dôstojníkov Sovietskej armády. Budú sa liberalizovať ceny energií (rozumej: zvyšovať). Sprivatizuje sa podstatná časť štátnych podnikov a urobí sa banková reforma. Zvýšia sa dane pre občanov.

Pokiaľ sa tieto reformy naozaj prijmú (a nič iné Ukrajine ani nezostáva) bežných občanov čakajú ťažké časy. Reformný šok v prvej fáze nepochybne ešte zníži už dosť biednu životnú úroveň. Či široké vrstvy obyvateľstva zatnú zuby a vydržia 5-6 rokov ekonomického očistca, to nevieme povedať. Súčasná vláda sa dnes ešte môže vyhovárať na konflikt na východných hraniciach a udržiavať reformný elán. Skutočná skúška príde, až keď zbrane utíchnu. Budeme Ukrajincom držať palce.