Ďalším omylom ekonomickej teórie je, že sa díva na ľudí ako na jednoliatu masu a nerozlišuje medzi špecifickými preferenciami a vlastnosťami jednotlivých sociálnych a demografických skupín. Odborná literatúra sa napríklad málo venuje rozdielnym podmienkam, v ktorých investujú ženy a muži, ako aj odlišným spôsobom ich rozhodovania.

V každom človeku sa snúbi racionálna a emocionálna bytosť. Hoci sú ľudia veľmi rôzni a každý z nás pozná nejakú tú vypočítavú a chladne kalkulujúcu beštiu, ženy sa vo všeobecnosti považujú za citlivejšie a emocionálne založené bytosti. To sa odráža aj pri ich prístupe k peniazom a investovaniu. Muži radi považujú investovanie za druh športu alebo obdobu vzrušujúcej poľovačky na mamuta. Platí princíp „čím rýchlejšie, čím ľahšie, čím viac“. Ženy skôr myslia na to, na aký účel peniaze majú slúžiť a či spôsob, akým ich zarobiť, je dostatočne bezpečný a korektný.

Čím sa uvažovanie žien o peniazoch líši od toho mužského?
• Často spájajú investovanie s chamtivosťou a majú výčitky, že ohrozujú rodinné financie.
• Myslia si, že na investovanie majú málo prostriedkov a vedomostí.
• Kladú veľa otázok a chcú detailné odpovede na každú otázku.
• Nechávajú si dlhý čas na rozmyslenie.
• Chcú vedieť nielen koľko percent zarobia, ale aj čo tie peniaze môžu spraviť pre ich rodinu.
• Potrebujú si vybudovať pravidlá komunikácie s finančným poradcom alebo finančnou inštitúciou (napríklad pravidelné výpisy, návštevy, telefonáty a pod.).

Rozdielne prístupy k investovaniu

O rozdielnych prístupoch mužov a žien k investovaniu veľa napovie aj prieskum o investičnom správaní, ktorý si dala vypracovať známa investičná banka Merrill Lynch v roku 2005. 
Prieskum Merrill Lynch Investment Managers (MLIM) bol založený na vzorke 500 mužov a 500 žien v domácnostiach, ktorých ročný príjem činil aspoň 75 000 USD a rovnako vysoký bol aj objem investovateľných finančných aktív. Z tohto pohľadu sa prieskum zameral na typické stredné vrstvy americkej spoločnosti.
Základný poznatok prieskumu by sa dal zhrnúť takto: ženy investujú menej a menej ich to aj baví, ale na druhej strane si dajú viac poradiť a robia menej chýb. Typické mužské chyby sa dajú popísať ako nadmerná sebadôvera a z nej vyplývajúca chamtivosť, netrpezlivosť a príliš časté prekopávanie portfólia. Tiež nedostatočná diverzifikácia a zbytočne dlhé držanie stratových investícií (viď graf). Je pravda, že muži o investovaní vedia viac, a okrem iných veci, dokážu napríklad realistickejšie posúdiť historické miery inflácie a ich vplyv na veľkosť výnosu. To, že priemerný muž vie o investovaní čosi viac ako priemerná žena, však neznamená, že o ňom vie naozaj dosť. Muži sa radi označujú za skúsených a úspešných investorov, ale keď príde na porovnanie skutočných výsledkov, rozdiel medzi pohlaviami je veľmi malý, resp. dokonca žiadny.

Nadmerná sebadôvera vedie mužov k tomu, že robia zbytočné a hlúpe chyby a to dokonca aj opakovane. Z mužov, ktorí sa priznali, že narýchlo a bez dostatočného rozmýšľania prijali tip na „výbornú investíciu“, až 63% urobilo túto chybu znovu, kým u žien činil podiel opakovanej chyby len 47%. Zo žien, ktoré zbytočne dlho držali stratovú investíciu, ich túto chybu zopakovalo 48%, ale u mužov až 68%. Ženy si skrátka dajú viac povedať.

Mimochodom, ktorú chybu pociťujú jednotlivé pohlavia ako najbolestivejšiu?

Pre mužov to bolo príliš dlhé váhanie s predajom stratovej investície. Ženy zas najviac mrzelo, že s investovaním začali príliš neskoro. Aj tu sa potvrdzuje názor, že ženy sa rozhodujú pomalšie a váhavejšie. Investovanie ich až tak veľmi nebaví a 60% z nich v prieskume potvrdilo, že o ňom neradi rozmýšľajú.

Hoci je odkladanie závažných rozhodnutí veľkou chybou, má aj svoju kladnú stránku. Keď sa ženy nakoniec rozhodnú, ich rozhodovanie je zodpovednejšie ako u mužov. Každá žena zažila situáciu, keď jej manžel radšej blúdil celé hodiny autom po cudzom meste, akoby sa mal na cestu opýtať domácich. Efekt sebavedomej hlavy rodiny sa neprejavuje len pri šoférovaní. Investovanie môže byť dobrá zábava, ale keď investujeme na dôchodok alebo aby sme zanechali kapitál pre svojich potomkov, potom je to vážna vec, ktorú treba brať výsostne profesionálne. V tomto prípade už nie je dôležité, čo si nadšený amatér myslí, že je správne pre úspešný výsledok investovania, ale či pozná človeka, ktorý to skutočne vie. Takým človekom by mal byť finančný poradca. A pretože muži omnoho viac oplývajú nadmernou (a zďaleka nie vždy podloženou) sebadôverou, k poradcovi na vlastnú škodu chodia menej často ako ženy. V prieskume MLIM malo finančných poradcov 50% mužov, ale až 70% žien. Poblúdený šofér sa môže na správnu cestu vrátiť hocikedy. Ak niekto v 60-tke zistí, že zle investoval, na návrat už nemá veľa času.

Niektorí americkí finanční poradcovia tvrdia, že keď sa raz ženy pustia do investovania, dajú si vysvetliť celý proces s jeho príležitosťami a rizikami omnoho podrobnejšie ako muži. Ženy si lepšie ako muži definujú dôvody a ciele investovania. Hoci je hlavný dôvod investovania „pohodlný dôchodok“ rovnaký pre obe pohlavia, ženy ho uvádzajú častejšie. Pravdepodobne si uvedomujú, že na dôchodku strávia viac času ako muži a podľa možnosti nechcú byť na nikom závislé.

Ing. Vladimír Baláž, DrSc.
analytik