sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 07 september 2015 21:18

Grécky dlh: mýty a fakty

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Debaty o Grécku vypĺňali mediálny priestor posledných 5 rokov. Veľa vášní budila otázka, či by Grécko malo zaplatiť svoj dlh alebo nie. Dnes už väčšina ekonómov pri pohľade na grécky dlh vo výške 175% hrubého domáceho produktu uznáva, že Grécko svoj dlh nedokáže zaplatiť v plnej miere. Časť dlhu bude potrebné odpísať, aby si ekonomika vydýchla a dokázala vytvárať aj iné hodnoty, ako sú splátky istiny a úrokov. Existuje však aj názor, že akýkoľvek odpis dlhu je len darčeková poukážka pre gréckych marxistov, ktorí ju radi premenia na dôchodky a platy v štátnej správe.

Bremeno dlhu
Komu všetkému Grécko dlží peniaze? Celkový vládny dlh Grécka činí 324 miliárd eur, čo je 175% hrubého domáceho produktu krajiny odhadovaného na rok 2015. V júli 2015 dlžilo Grécko len zahraničným veriteľom 275 miliárd eur splatných do roku 2050. Najväčší dlh malo Grécko voči Európs-kemu mechanizmu finančnej stability (EFSF, ľudovo Eurovalu) až 131 mld. eur. Nasledovali vlády krajín Eurozóny (53 mld. eur), súkromní investori (34 mld. eur) a Európska centrálna banka (24 mld. eur). Medzinárodný menový fond mal pohľadávky vo výške19 miliárd eur, a 15 miliárd eur držali majitelia pokladničných poukážok.

Urgentné sú na najmä splátky držiteľom pokladničných poukážok vo výške 15 miliárd eur v roku 2015 a 2016. Po nich budú nasledovať splátky Medzinárodnému menovému fondu v rokoch 2015-2023. Až potom nastúpia splátky dlhopisov z Eurovalu.

Niekedy počúvame argument, že Grécko má síce veľký dlh, ale ten pre jeho ekonomiku neznamená až takú veľkú záťaž. Faktom je, že Grécko má mimoriadne výhodne úročenie dlhu. Preto splátky úrokov neprevyšujú 2,5% gréckeho hrubého domáceho produktu. To je menej ako je to v prípade Talianska či Španielska. Grécko má navyše aj veľmi výhodnú splatnosť dlhu. Priemerná splatnosť dlhu Grécka je 16,5 roka, čo je dvojnásobok splatnosti dlhu Nemecka či Talianska. Ak má teda Grécko výhodné úroky a splátky dlhu môže rozložiť na dlhý čas, v čom je teda problém? Prečo mu treba odpustiť dlh, kým Taliani a Španieli ho musia splácať? Nuž, okrem úrokov musí Grécko splácať aj istinu. Celkové náklady na splátky istiny a úrokov by v tomto roku mali dosiahnuť 37,5 mld. eur. A to už nie je 2,5%, ale 21% gréckeho HDP.

Hneď sa ponúka argument, že aj Taliansko, Španielsko či Slovensko musia okrem úrokov splácať aj istinu. To je pravda, ale istinu v skutočnosti nesplácajú. Len si na jej splátky znovu požičiavajú na svetových finančných trhoch. A v tom je zásadný rozdiel medzi Gréckom a ostatnými vyspelými krajinami. Kým Taliansko, Španielsko, Slovensko či Nemecko si na refinancovanie starého dlhu dokážu požičať na finančných trhoch, Grécku už požičajú len európske inštitúcie.

Produktivita práce je nízka a stále padá
Je potrebné rozlíšiť medzi likviditou a solventnosťou. Nedostatok likvidity môže byť spojený s dočasným výpadkom príjmov. Stáva sa to napríklad krajinám, ktorých exportné odvetvie postihne náhly cenový výkyv na svetových trhoch, jeden rok do nej neprídu turisti alebo sa vyskytnú neočakávané problémy pri produkcii tovarov. Omnoho vážnejším problémom je insolventnosť, t.j. stav, keď krajina jednoducho nedokáže vyprodukovať tovary a služby, o ktoré je vo svete záujem. To je aj diagnóza Grécka. Grécko sa stále viac začína podobať človeku, ktorý stráca schopnosť zamestnať sa a zarábať peniaze. Finančnú výkonnosť radového občana môžeme merať výškou jeho zárobku v pomere k priemernému zárobku. Výkonnosť ekonomiky štandardne meriame produktivitou práce, t.j. hodnotou vyrobenou za jednu hodinu. Ak je priemerná produktivita práce v EÚ rovná 100%, potom výkonnosť Nemecka je 127%, Španielska 110%, Talianska 102%, no Grécka len 75% a Slovenska 77% (viď graf).

Graf VB

Samozrejme, že vo svete nájdeme tucty krajín, kde je produktivita práce ešte omnoho nižšia ako v Grécku či na Slovensku. No ani jedna z nich nenahromadila taký obrovský dlh v pomere k produktivite práce, ako Grécko. Grécko je insolventné jednoducho preto, lebo jeho nevýkonná ekonomika nedokáže taký veľký dlh splácať. A preto mu okrem európskych inštitúcií ani nikto nepožičia.

Ak sa chce občan vyhrabať z dlhov, najlepším riešením je, keď zvýši svoju produktivitu práce (t.j. nájde si lepšie platenú prácu). V tomto smere to však v Grécku nevyzerá dobre. Ešte v roku 2008 činila jeho produktivita práce 83% európskeho priemeru. Odvtedy padá dolu.

Olivy a turisti krajinu neuživia
Prečo je grécka ekonomika taká nevýkonná? Ako malá ekonomika, Grécko by sa malo špecializovať na úzky sortiment komodít a tými sa potom presadiť na svetových trhoch. Slovensko má polovičný počet obyvateľov, ale vyváža o štvrtinu viac tovarov a služieb. Slovenský export spočíva na priemyselných výrobkoch, strojoch a autách. Grécko vyváža hlavne potraviny, spracovanú ropu a najmä má príjmy z námornej dopravy a cestovného ruchu. Štruktúra exportov Grécka pripomína viac rozvojovú krajinu ako moderný štát.

V rokoch 2008-2013 Grécko celkovo stratilo jeden milión pracovných miest. Až 2/3 týchto miest predtým vzniklo len vďaka spotrebiteľskej bubline a už sa nikdy nevráti späť. Najviac pracovných miest sa stratilo v priemysle, obchode a stavebníctve. Pribudli len miesta v poľnohospodárstve. Čiže štruktúra ekonomiky sa len zhoršila. Úpadok priemyslu je to posledné, čo krajina potrebuje.

Vysoké dôchodky
Vysoké grécke dôchodky boli terčom kritiky zahraničných veriteľov. Boli naozaj vysoké? U štátnych úradníkov istotne áno. Bežní ľudia však mali dôchodky na úrovni 500-700 eur. Je to veľa s prihliadnutím na cenovú hladinu? Priemerný slovenský dôchodok nahrádza asi polovicu typickej (mediánovej) mzdy. V Grécku je to 70%. Grécko malo svoj dôchodkový systém nastavený tradične štedro, no len o čosi viac ako priemer EÚ. Vysoký rast výdavkov na dôchodky v pomere k HDP po roku 2008 je však aj štatistickou ilúziou. Grécky HDP sa prepadol o štvrtinu, takže pomer dôchodkov k HDP výrazne stúpol. Veľký problém Grécka je vysoký počet dôchodcov, ktorí išli do predčasného dôchodku. Len ¼ Grékov išla na dôchodok v riadnom termíne. Dôchodková reforma v Grécku má prvoradý cieľ zakázať do 5 rokov akýkoľvek predčasný dôchodok.

Emigrácia a únik mozgov
Viac ako dôchodcovia by však mala Grékov trápiť emigrácia. Kým v SR nezamestnanosť postupne klesá, v Grécku po roku 2008 doslova explodovala. V roku 2014 dosiahla 25% v priemere a 60% u mladých ľudí do 25 rokov. Najhoršie sú na tom mladí ľudia, ktorí reagujú emigráciou. Únik mozgov je obrovský, najmä do Nemecka a Veľkej Británie cca 160-200 tisíc absolventov vysokých škôl opustilo krajinu od začiatku krízy. Krajina sa tak ochudobnila o to najcennejšie čo mala.

Musia konať rýchlo
So súčasnou štruktúrou ekonomiky Grécko svoje dlhy jednoducho nemôže zaplatiť. Splátky gréckeho dlhu bude treba odložiť nie o 15, ale 30 či 50 rokov. Inflácia sa postará o to, že sa veľká časť dlhu de facto zmaže. Peniaze ušetrené na splátkach dlhu by Gréci mali rýchlo použiť na štrukturálnu zmenu svojej ekonomiky. Turizmus a export olív krajinu naozaj neuživí. Treba využiť potenciál mladej a vzdelanej populácie a porozmýšľať o podpore start-upov a inovatívnych riešení v službách. Tiež by nezaškodilo zamyslieť sa nad podporou exportne orientovaného priemyslu. Gréci by však mali konať rýchlo. Kým sa z ich krajiny nestane starobinec s prázdnym vreckom.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prečítané 2874 krát Naposledy zmenené utorok, 13 október 2015 10:59