sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 07 september 2015 14:59

Čo s Gréckom?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

O Grécku sa už popísalo toľko, že nás to prestáva baviť. Nekonečné a nikam nevedúce rokovania s veriteľmi, arogantné správanie pána Varoufakisa (bývalého ministra financií) a nereálne trvanie marxistickej vlády na zjavne neudržateľných sociálnych výhodách. To všetko posilňuje negatívny obraz Grécka ako krajiny chronických lenivcov a parazitov. Ponúka sa jednoduché riešenie: vyhoďte ich z Eurozóny von. Aj tak sa tam dostali podvodom, manipulovaním štatistiky o ekonomickej úrovni krajiny. Ak niekto nechce dodržiavať pravidlá klubu, nech z neho odíde.

Mnohé z výčitiek adresované Grécku a jeho predstaviteľom sú pravdivé. Emócie a jednoduché závery sú však často zlým radcom. Grécko sa síce dostalo do EÚ podvodom, ale o tomto podvode vedeli všetci tí, ktorí ich tam chceli mať. Nemecké a francúzske zbrojárske firmy bohatnúce na nezmyselne veľkých dodávkach pre grécku armádu a námorníctvo. A takisto všetky banky kupujúce vysoko úročené grécke vládne dlhopisy, za ktoré sa zaručili vlády a daňoví poplatníci v Eurozóne. Na Grécku dobre zarobili aj priemyselné firmy z vyspelej Európy. Svojou inovatívnou produkciou ľahko prevalcovali domáci grécky priemysel, ktorý ostatne nikdy za veľa nestál.

Keď vyhodíme Grécko z Eurozóny bude nám to slúžiť ako varovný prst a strašiak pre ostatných rozpočtových hriešnikov. Pozrite, čo sa stane, keď nebudete dodržiavať pravidlá. Zdvihnutý prst samozrejme nikdy nemôže platiť pre Francúzsko alebo Taliansko, ktoré sú na to príliš veľké a dôležité.

Okrem toho bude vylúčenie Grécka z Eurozóny vytvárať nepríjemné otázky: kto bude ďalší? A aký bude dôvod jeho vylúčenia? Najmä malé ekonomiky sa do problémov môžu dostať veľmi rýchlo. Nemusí ísť len o nadmerné plytvanie na predčasné dôchodky či neudržateľný systém sociálnych dávok. Takéto excesy sa dajú napraviť pomerne rýchlo a stačí na to zmena legislatívy. Omnoho vážnejším problémom je konkurencieschopnosť. Čo robiť, ak ekonomiku jednej krajiny ovládnu výrobky z Nemecka, Francúzska či Holandska? Z čoho potom bude dotyčná krajina žiť? A mali by potom za to bohaté krajiny platiť tým chudobnejším nejakú kompenzáciu v podobe transferu sociálnych dávok? Napríklad ak my dnes podporujme chudobné okresy na východe a juhu Slovenska, mali by takto Nemci prispievať na Grékov, Slovákov alebo Lotyšov? Dnes sa tešíme z toho, že nemecké firmy ako Volkswagen či Siemens a francúzsky Peugeot-Citroen tvoria chrbticu slovenského priemyslu. A keď raz od nás odídu? Zaradíme sa medzi čakateľov na exit z Eurozóny? Neľahké otázky, ešte ťažšie odpovede.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Prečítané 2861 krát Naposledy zmenené pondelok, 12 október 2015 16:46