Mnohé z výčitiek adresované Grécku a jeho predstaviteľom sú pravdivé. Emócie a jednoduché závery sú však často zlým radcom. Grécko sa síce dostalo do EÚ podvodom, ale o tomto podvode vedeli všetci tí, ktorí ich tam chceli mať. Nemecké a francúzske zbrojárske firmy bohatnúce na nezmyselne veľkých dodávkach pre grécku armádu a námorníctvo. A takisto všetky banky kupujúce vysoko úročené grécke vládne dlhopisy, za ktoré sa zaručili vlády a daňoví poplatníci v Eurozóne. Na Grécku dobre zarobili aj priemyselné firmy z vyspelej Európy. Svojou inovatívnou produkciou ľahko prevalcovali domáci grécky priemysel, ktorý ostatne nikdy za veľa nestál.

Keď vyhodíme Grécko z Eurozóny bude nám to slúžiť ako varovný prst a strašiak pre ostatných rozpočtových hriešnikov. Pozrite, čo sa stane, keď nebudete dodržiavať pravidlá. Zdvihnutý prst samozrejme nikdy nemôže platiť pre Francúzsko alebo Taliansko, ktoré sú na to príliš veľké a dôležité.

Okrem toho bude vylúčenie Grécka z Eurozóny vytvárať nepríjemné otázky: kto bude ďalší? A aký bude dôvod jeho vylúčenia? Najmä malé ekonomiky sa do problémov môžu dostať veľmi rýchlo. Nemusí ísť len o nadmerné plytvanie na predčasné dôchodky či neudržateľný systém sociálnych dávok. Takéto excesy sa dajú napraviť pomerne rýchlo a stačí na to zmena legislatívy. Omnoho vážnejším problémom je konkurencieschopnosť. Čo robiť, ak ekonomiku jednej krajiny ovládnu výrobky z Nemecka, Francúzska či Holandska? Z čoho potom bude dotyčná krajina žiť? A mali by potom za to bohaté krajiny platiť tým chudobnejším nejakú kompenzáciu v podobe transferu sociálnych dávok? Napríklad ak my dnes podporujme chudobné okresy na východe a juhu Slovenska, mali by takto Nemci prispievať na Grékov, Slovákov alebo Lotyšov? Dnes sa tešíme z toho, že nemecké firmy ako Volkswagen či Siemens a francúzsky Peugeot-Citroen tvoria chrbticu slovenského priemyslu. A keď raz od nás odídu? Zaradíme sa medzi čakateľov na exit z Eurozóny? Neľahké otázky, ešte ťažšie odpovede.