Konkrétne zmeny v parametroch verejného systému služieb je veľmi ťažké predvídať. Je však jasné, že úloha verejného sektora bude čoraz viac klesať a do popredia sa dostanú platené služby poskytované súkromným sektorom. Tento trend je dobre vidieť aj na štruktúre spotreby v domácnostiach japonských dôchodcov, kde sa pod kategóriou „rôzne tovary a služby“ skrýva veľký objem platieb súkromným opatrovateľským a zdravotným službám.
Zmeny v štruktúre svetovej ekonomiky a klimatická zmena
Svetová ekonomika je globalizovaná. Žiadna krajina dnes nie je ekonomickým ostrovom, ktorý si sám všetko vyrobí a spotrebuje. Dovážame ruskú ropu, ukrajinskú železnú rudu, americký softvér či nemecké lieky. Na Slovensku vyrobené kórejské a francúzske autá zas kupuje celá západná Európa. Štruktúra spotreby závisí aj od toho, ako sú vo svetovej ekonomike nastavené ceny jednotlivých položiek tovarov a služieb. Zoberme si napríklad spotrebu potravín a energií. V oboch položkách sme do veľkej miery závislí od dovozu. Pokiaľ ceny potravín a energií značne stúpnu, nejakým spôsobom sa to prejaví aj na štruktúre spotreby obyvateľstva. Ak cena elektriny stúpne na dvojnásobok, nemusí sa to v rovnakej miere odraziť aj na nákladoch na energiu, pretože obyvateľstvo začne vyhľadávať energeticky úspornejšie produkty. Nejaký nárast v účtoch za energie však určite bude.
Ktoré položky spotreby sú najviac zraniteľné z pohľadu štrukturálnych zmien vo svetovej ekonomike? Suroviny, energie a potraviny. Svetová populácia nielen rastie, ale mení aj štruktúru spotreby. Tento trend je markantný najmä vo veľkých krajinách ako sú Čína, India, Brazília, Indonézia či Pakistan. Napríklad na výrobu jedného kilogramu mäsa treba cca 10 kilo obilnín. Zmena stravovacích návykov môže prudko zmeniť dopyt, a teda aj cenu základnej potraviny ako je obilie. Podobné konštatovania platia aj pre kovy, ropu a iné suroviny.
Ak sa miera automobilizácie v Číne a Indii priblíži miere v USA, dopyt po surovinách prudko vzrastie. Pokles významu potravín a energií v štruktúre spotrebného koša (Engelov zákon) bol donedávna všeobecne prijímaným faktom. V budúcnosti platnosť Engelovho zákona nemusí byť úplne samozrejmá.
Do debaty o štruktúre spotreby môže zasiahnuť aj klimatická zmena. Na jednej strane nám asi pomôže znížiť účty za teplo. Na strane druhej sa však zmena klímy môže podpísať na cene potravín. Niektoré tradičné oblasti výroby potravín v južnej Európe a USA môžu pociťovať veľký nedostatok vody, čo sa nejakým spôsobom premietne aj do cien potravín.
Kultúrne a psychologické faktory
Rozsah a štruktúra spotreby nie sú len záležitosťou ekonomickou, ale aj kultúrnou a psychologickou. Pre mladé populácie, ktoré sa ešte len štverajú na rebríčku bohatstva, je typická vysoká miera úspor. Chudobní ľudia vedia, aké je to nemať peniaze. Budúcnosť je neistá a treba sa na ňu pripraviť v podobe vytvárania finančných rezerv. Ďalším faktorom „úsporného správania“ u chudobnejšej populácie je snaha podporiť vlastné deti kúpou bytu, zaplatením vzdelania či zanechaním dedičstva. Bohaté populácie žijúce v stabilnom ekonomickom prostredí rozmýšľajú inak. Cieľom už nie je „vytváranie dynastie“ a produkovanie úspor na starobu. Cieľom je užiť si vytvorené bohatstvo, kým príde staroba a smrť.Bohaté populácie veria, že ich deti sa v stabilnej ekonomike dokážu postarať o seba aj samé. O starých ľudí sa zas postarajú fungujúce sociálne inštitúcie. Nie náhodou majú najvyššiu mieru úspor národy s nízkou úrovňou príjmu a nekvalitnými verejnými službami (napríklad Slovensko alebo Čína), kým USA a západná Európa šetria omnoho menej.
Unikátne svedectvo o zmene kultúrnych a psychologických postojov v závislosti od nárastu bohatstva poskytuje prieskum úradu vlády Japonska, ktorý sa vykonáva už 40 rokov. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia 55% Japoncov súhlasilo s výrokom, že „šetrenie je cnosť a na budúcnosť sa treba pripraviť sporením a investovaním“. S opačný výrokom, že „radšej si treba užiť súčasný život“ súhlasilo vtedy len 28% Japoncov. Dnes sú pomery dvoch protikladných životných postojov presne opačné. Japonci si chcú užiť život, kým sa dá, a tak šetria menej ako kedysi.
Na Slovensku nemáme k dispozícii prieskum postojov obyvateľstva k vlastnej budúcnosti. Z čiastkových výskumov sa zdá, že Slováci sú skôr pesimisti ako optimisti. Napríklad pri jednom prieskume na otázku o subjektívnom vnímaní dostatočnosti príjmu len 20,8% domácností odpovedalo, že „príjem stačí na všetko, ešte aj usporíme“. Omnoho viac Slovákov tvrdilo, že môžu nakupovať len najlacnejšie tovary, resp. že neusporia nič. Ak sa pozrieme na názory domácností na ich ekonomickú situáciu v nasledujúcich 12 mesiacoch (ktoré zisťuje Eurostat v celej EÚ) vidíme, že Slováci vo väčšine prípadov vyjadrovali negatívnejšie očakávania ako bol európsky priemer (s výnimkou obdobia konjuktúry 2006-2008). Uhundranosť Slovákom nikdy nechýbala. Je síce pravda, že zarábajú menej ako Nemci alebo Francúzi, ale rastúci počet hypermarketov a nákupných centier nesvedčí o názore, že sa na Slovensku všetko vyvíja len k horšiemu.
Na veľkosti a štruktúre spotreby sa podpíše aj rast podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním.V súčasnosti má vysokoškolské vzdelanie len cca 6% dôchodcov, no na vysokých školách študuje takmer polovica mladých ľudí. Keď súčasná mladá generácia pôjde na dôchodok, bude mať nielen vyššie príjmy, ale aj iné záujmy a nároky na kvalitu života ako dnešní dôchodcovia.
Budú seniori šetriť alebo míňať?
Slováci vo všeobecnosti šetria, a to dokonca dôchodcovia ešte viac ako zamestnanci. Domácnosti slovenských dôchodcov majú vysokú mieru úspor, v roku 2009 to bolo až 15,7%. To je viac ako miera úspor v priemernej domácnosti v tom istom roku (12,5%) a v domácnostiach zamestnancov (13,1%).
V Japonsku však existuje rozdiel medzi zamestnancami a dôchodcami. Japonské domácnosti zamestnancov šetria viac ako naše a usporia z disponibilného príjmu 26,1%. Úplne inak vyzerá situácia v domácnostiach japonských dôchodcov. Tie minú o 33,2% viac ako je ich príjem. Rozdiel pochádza z úspor.
Ktorý vzor správania domácností zamestnancov a dôchodcov je pre vyspelé krajiny typický? Vo väčšine vyspelých krajín majú domácnosti dôchodcov nízku, resp. dokonca negatívnu mieru úspor (ako napríklad v Japonsku). Prečo sa Slováci správajú inak? Rozpor sa dá vysvetliť najmä týmito skutočnosťami:
- Slovenské domácnosti majú všeobecne nízku úroveň príjmov. Domácnosti s vysokými príjmami usporia viac. Domácností s príjmom na úrovni štátov EÚ15, resp. vyspelých členov OECD je však na Slovensku veľmi málo. Preto aj slovenskí zamestnanci ušetria menej ako japonskí.
- Ako sme už videli, Slováci nie sú rodení optimisti. U slovenských domácností je vysoký podiel pesimistických očakávaní do budúcnosti. Vysoká nezamestnanosť núti slovenské domácnosti vytvárať rezervy na horšie časy. Slovensko má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ. Mnoho slovenských dôchodcov má však riadne zamestnanie alebo si privyrába na dohodu.
Slovenskí dôchodcovia nezažili taký boom prosperity ako dôchodcovia v západnej Európe alebo v Japonsku. Väčšinu života strávili v skromných životných podmienkach a zažili aj niekoľko období politických a ekonomických zlomov (1968, 1989). K budúcnosti sa preto stavajú rezervovanejšie ako ich japonskí kolegovia. Budúca generácia slovenských dôchodcov, ktorá zažila ekonomický boom po roku 2000, však môže mať k budúcnosti optimistickejší postoj.
Čo môžeme povedať na záver o striebornej ekonomike?
Veľa vecí môže vyzerať o 20 rokov úplne inak ako si ich predstavujeme dnes. Niektoré fakty však nepustia. Napríklad, že Slovensko zostarne. Pokiaľ starnutie našej populácie bude prebiehať v podobných podmienkach ako vo vyspelých krajinách (t.j. súčasne so zvyšovaním životnej úrovne), môžeme očakávať, že aj vzory spotreby a úspor sa u nás budú vyvíjať v mnohých ohľadoch tak ako v západnej Európe či Japonsku:
- Slováci budú nielen starší, ale budú aj žiť v menších domácnostiach.
- Bude sa asi menej šetriť a viac míňať.
- Štruktúra výdavkov sa posunie od spotreby potravín a energií k službám, najmä takým ako sú zábava, cestovanie, rekreácia a služby pre seniorov.
- Viac zaplatíme za lieky a opatrovateľské služby, menej za alkohol, tabak a osobné automobily.
- Význam finančných služieb narastie, ale zmení sa ich štruktúra. Namiesto hypoték a spotrebných úverov narastie dopyt po anuitách a životných poistkách.
