Nová vláda predstavila svoje programové priority. Čo v nich nájdeme? Najmä tradičné šlágre: 1) zníženie dane z príjmov PO o jedno percento a zvýšenie paušálnych výdavkov, 2) zrušenie daňových licencií, 3) viac peňazí do školstva a zdravotníctva a 4) vyrovnaný rozpočet. Sú tieto priority správne a úplné?

Európska ekonomika sa v minulom roku trochu prebrala z letargie. Ani tento rok nevyzerá zle, ak pravda pokladáme rast na úrovni 1,7% za dobrý. Iste, je to lepšie ako hospodárska recesia, no nízky rast nedokáže generovať dostatočne vysoký počet nových pracovných miest. Európsku centrálnu banku (ECB) však viac ako nízky rast trápi nízka inflácia. Respektíve – nulový rast cien a hrozba deflácie. Európska centrálna banka má právom pocit déja vu, keď sa pozerá na vývoj v Japonsku. Tam sa obdobia deflácie, plytkého rastu ekonomiky a občasnej recesie striedajú už dve desaťročia. Vďaka tomuto ekonomickému vývoju sa kedysi žiarivý ekonomický vzor Japonska premenil na blednúce strašidlo.

Slovensko bolo dlhé roky notoricky známe jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe. Medzi rokmi 2000 až 2002 atakovala nezamestnanosť hranicu 20% a bola jednou z najvyšších v Európe. Situácia sa zvrtla v roku 2006, keď pod vplyvom ekonomickej expanzie začala nezamestnanosť prudko klesať. V roku 2007, keď slovenská ekonomika rástla tempom 10,4% spadla nezamestnanosť na 8,4%. Nástup hospodárskej krízy v roku 2008 postupne vytlačil nezamestnanosť až na 14,2% v roku 2013. Odvtedy nezamestnanosť klesá a za posledný rok dokonca veľmi prudko. Ku koncu tohto roka môže nezamestnanosť dosiahnuť 9%. No hospodársky rast je však omnoho nižší ako v roku 2007, len tretinový.

Vzrušujúce zábery migrantov nesúcich svoje deti cez Balkán až po rakúske hranice najprv dojali a potom rozhádali Európu. Stále viac je však zrejmé, že na nekontrolovanú migráciu nie je Európa absolútne pripravená. A koncepciu riadenej migrácie tiež nemá. Migrantov z Afriky a Ázie prišlo tohto roku len 1-1,5 milióna. To je iba 0,2 až 0,3% obyvateľstva Európskej únie. Žiadna moslimská záplava sa teda nekoná.

Imigrácia je vo vyspelých krajinách, slušne povedaná, nepopulárna. Pre štandardného európskeho politika znamená podpora imigrácie politickú samovraždu. A ani štátnička typu Angely Merkelovej nedokáže svojim voličom vysvetliť potrebu imigrácie.

Debaty o Grécku vypĺňali mediálny priestor posledných 5 rokov. Veľa vášní budila otázka, či by Grécko malo zaplatiť svoj dlh alebo nie. Dnes už väčšina ekonómov pri pohľade na grécky dlh vo výške 175% hrubého domáceho produktu uznáva, že Grécko svoj dlh nedokáže zaplatiť v plnej miere. Časť dlhu bude potrebné odpísať, aby si ekonomika vydýchla a dokázala vytvárať aj iné hodnoty, ako sú splátky istiny a úrokov. Existuje však aj názor, že akýkoľvek odpis dlhu je len darčeková poukážka pre gréckych marxistov, ktorí ju radi premenia na dôchodky a platy v štátnej správe.

O Grécku sa už popísalo toľko, že nás to prestáva baviť. Nekonečné a nikam nevedúce rokovania s veriteľmi, arogantné správanie pána Varoufakisa (bývalého ministra financií) a nereálne trvanie marxistickej vlády na zjavne neudržateľných sociálnych výhodách. To všetko posilňuje negatívny obraz Grécka ako krajiny chronických lenivcov a parazitov. Ponúka sa jednoduché riešenie: vyhoďte ich z Eurozóny von. Aj tak sa tam dostali podvodom, manipulovaním štatistiky o ekonomickej úrovni krajiny. Ak niekto nechce dodržiavať pravidlá klubu, nech z neho odíde.

Ukrajinský príbeh je príbehom ekonomického zlyhania. Ešte v časoch Sovietskeho zväzu patrila Ukrajina vďaka ťažkému priemyslu a vyspelému strojárstvu k najbohatším častiam krajiny. Dnes je všetko inak. Po 25 rokoch od svojho vzniku je ukrajinský hrubý domáci produkt na 64%úrovne z čias Sovietskeho zväzu (graf 2). Slovenský HDP v tom istom čase narástol 2,5 násobne.

Ekonomická prognóza vydaná Európskou komisiou v máji 2015 priniesla do európskej ekonomiky optimizmus. Program kvantitatívneho uvoľňovania (tlačenia peňazí) Európskou centrálnou bankou priniesol podobné výsledky ako v USA. Ekonomický rast ožil, zlepšuje sa nálada v podnikateľskom sektore a dokonca klesá aj nezamestnanosť. A to všetko bez inflačných tendencií. Je pravda, že nečakaným bonusom pre európske ekonomiky bol aj pád cien ropy. Pre domácnosti a podniky znamenajú nižšie ceny palív a energií nečakaný bonus podobný tomu, ako keď štát zníži dane.

Slovenské verejné financie už dávno neboli v takom problematickom stave. Koncom júna sa deficit štátneho rozpočtu vyšplhal na 1108 mil. EUR, čo bolo 109% hodnoty plánovanej ku koncu roka. Za prvý polrok sa plánované príjmy štátneho rozpočtu naplnili len na 35% a výber DPH (čo je najväčšia príjmová položka) dokonca len na 30%. Slovenské podniky strácajú zákazníkov a prepúšťajú. Padá export, stúpa nezamestnanosť. Celkom logicky klesá výber dane z príjmov i DPH. Na druhej strane sa zvyšujú náklady štátu na dávky pre nezamestnaných.