Ťažko uveriť, ale finančná a neskôr aj hospodárska kríza „oslavuje“ svoje piate narodeniny. Pri jej vypuknutí sa svetové médiá predháňali v katastrofických víziách finančnej katastrofy a ekonomického zrútenia. Vďaka politike tlačenia peňazí centrálnymi bankami sa tieto vízie našťastie nenaplnili. Nezopakovala sa ani hlboká ekonomická depresia z rokov 1929-33. To však neznamená, že sme z krízy vyviazli lacno. Liečba tlačením peňazí nebola bez vedľajších účinkov, ktoré môžu byť rovnako vážne, ako samotná choroba.

John Maynard Keynes (1883 -1946) je dnes známy predovšetkým ako ikona ekonomickej teórie. Stal sa „štátnicovou otázkou“ na všetkých svetových univerzitách a trápia sa s ním všetci študenti ekonómie. Keynes však z ďaleka nebol len suchopárnym ekonómom ponoreným do abstraktných teórií. Jeho meno s rovnakou úctou vyslovujú aj umelci, politici i burzoví špekulanti.

Rozsah a štruktúra služieb poskytova-ných verejným a sú-kromným sektorom je odlišná. Európa i vyspelá Ázia uplatňuje model verejných sociálnych a zdravotných služieb, ktorý zaviedol v 19. storočí nemecký kancelár Bismarck. V rámci tohto modelu odvádzajú obyvatelia povinné príspevky na zdravotné, dôchodkové a sociálne poistenie a štát im za to garantuje určitý minimálny rozsah služieb. Kto chce nadštandard, pripláca si v súkromnom poistení. Aký pomer však bude medzi verejnými a súkromnými službami, to závisí od zmien v regulácii dôchodkového systému (posunutie veku odchodu do dôchodku, zmeny vzorca na výpočet dôchodkov a pod.), zdravotníctva (základné výkony verzus platené výkony) a sociálnych služieb (štátne verzus súkromné domovy dôchodcov a pod.).

Novomanželia majú vždy ružové okuliare. Inak by ani do manželstva nevstúpili. Až po čase sa ukáže, že on/ona je úplne iný/iná ako bola predstava. Tak nejako je to aj s členstvom v Eurozóne. Keď sme do nej vstupovali, videli sme len stabilnú menu a koniec starostí s výmennými kurzami. Teraz vidíme aj to, že musíme otvárať peňaženky a prispievať na „rodinných príslušníkov“, ktorí si celé roky vyhadzovali z kopýtka, kým my sme dreli a šetrili.

Ako sa zmení štruktúra spotreby tovarov a služieb

Pojem „strieborná ekonomika“ je populárne označenie pre ekonomiku, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. Slova „stará“ netreba chápať tak, že všetci jej členovia budú chodiť o paličkách a polovicu príjmu míňať na lieky a zdravotné potreby. Aj o 25 či 50 rokov sa  budú rodiť deti a existovať materské škôlky a hudba pre teenagerov. Faktom však je, že v populácii budú omnoho viac dominovať ľudia v strednom a vyššom veku. Posun vo vekovej štruktúre sa prejaví aj v zmene štruktúry spotreby tovarov a služieb. Táto zmena však nebude v znamení jednoduchého posunu od snowbordov k paličkám a zubným protézam. Zmeny v spotrebe v čase striebornej ekonomiky ovplyvní celý komplex faktorov:

Januárový nárast cien o 3% bol pre mnohých šokom. Poslednýkrát takto vysoko rástli ceny začiatkom roka 2009. Odvtedy sme si zvykli na nízku infláciu, rádovo na úrovni 1,0-1,5%. Čo sa vlastne stalo? Ovplyvnila rast cien zvýšená DPH alebo zvýšené marže obchodníkov?

Ľudia vstupujú do manželstva s dobrými úmyslami a s presvedčením, že je to naveky. Niekedy sa stane, že úmysly aj presvedčenie odídu a partneri si už nemajú čo povedať. V tom prípade je lepšie, keď sa civilizovane rozídu, ako by po sebe mali hádzať taniere. Tak nejako sa nám vyvinula aj situácia v Eurozóne. Zrazu sme zistili, že dohodnuté pravidlá platia aj neplatia a 9 zo 16 členov Eurozóny má dlh vyšší ako „maastrichtských“ 60% HDP.

Kto má naozaj veľké peniaze? Bill Gates alebo šejkovia zo Saudskej Arábie? Ako sa to vezme. Ich bohatstvo sa ráta na miliardy eur, ale v peňaženke nosia len pár kúskov papiera a kovových kotúčikov. Ešte horšie je to s peniazmi na účtoch a cennými papiermi. Tie majú podobu elektronických zápisov. Ťažko povedať kde a či vôbec existujú.

Ešte pred rokom sa zdalo naše prijatie eura ako šťastný a správne časovaný krok. Očakávali sme jasné pravidlá financovania, zjednodušenie prístupu na celý európsky trh, zbavenie sa kurzového rizika či manipulácie a tiež dodržiavanie zásad primeranosti deficitov v rozumnej miere zo strany nielen našej kocúrkovskej vlády. V poslednej dobe zisťujeme, že vstupom do eurozóny sme vstúpili do spolku, kde nie je problém podvádzať a klamať. Odhalenia z Grécka o mechanizmoch zadlžovania eurozóny bez ručenia a falšovaní výkazov je len vrchol ľadovca. Európska centrálna banka absolútne nezvládla svoju základnú úlohu uchovávania menovej stability a dlhodobo prehliadala nesúlad medzi príjmami a výdajmi jednotlivých členov eurozóny. Poslušne financovala deficity jednotlivých krajín formou akceptácie ničím nekrytých a podvodom skonštruovaných dlhopisov.

Bradatý vtip hovorí, že prognózy sú notoricky nespoľahlivé, najmä ak sa týkajú budúcnosti. Nedávna minulosť nám poskytla nové lekcie o skutočnosti, že budúcnosť je nepredvídateľná. Na začiatku roka 2008 sa analytici vlád, komerčných bánk i globálnych finančných inštitúcií zhodovali v názore, že rekordne vysoký rast svetovej ekonomiky z roku 2007 bude pokračovať. V skutočnosti sme sa ocitli na pokraji ekonomickej priepasti, ktorej hĺbku si nikto nedokázal ani len predstaviť. Niet divu, že prognózy na rok 2009 pripomínali ekonomický ekvivalent biblickej Apokalypsy.