externý analytik
Hoci súčasná ekonomická kríza nie je porovnateľná s krízou v rokoch 1929-1933, niet pochýb, že je najväčšia minimálne od 80-tych rokov minulého storočia vo svete a od druhej svetovej vojny vo vyspelých krajinách.
Svetová ekonomika sa nachádza pravdepodobne v najhoršej kríze za posledných 60 rokov. Od počiatku 90-tych rokov panovala vo svete eufória podporovaná nástupom nových technológií a zapájaním sa bývalých rozvojových krajín do globálneho systému výroby, obchodu a financií. Budúcnosť mohla byť len ružová. Investori, firmy i spotrebitelia boli opojení z vysokého rastu výroby, obchodu a nevídaných nárastov cien akcií, komodít a nehnuteľností. Dnes je všetko inak.
Ekonomická teória tvrdí, že ľudia sú racionálne bytosti. Závažnosť finančných rozhodnutí si uvedomujú a prikladajú im patričnú váhu. Pred vykonaním významných rozhodnutí si zozbierajú všetky potrebné informácie a tie potom vhodným spôsobom analyzujú. V skutočnom živote sa však finančné rozhodnutia prijímajú iným spôsobom. Je dokázané a overené praxou i laboratórnymi pokusmi, že pri komplexných rozhodnutiach v rýchlo sa meniacom prostredí ľudia miesto racionálnych postupov používajú rôzne mentálne skratky a intuitívne riešenia.
V predchádzajúcej časti sme si uviedli, že len necelá tretina rodinných firiem prežije generáciu svojich zakladateľov. Priemerná životnosť rodinnej firmy v USA je 24 rokov, čo v podstate zodpovedá času, keď je pri kormidle zakladateľ firmy. K najčastejším dôvodom zániku rodinných firiem patria v USA (okrem prirodzenej dynamiky trhu) hlavne zlé strategické plánovanie, absencia nástupníckych plánov spojená s nedostatočnou prípravou mladej generácie a pustošivé dedičské dane.
Hrdinom našej doby je energický a cieľavedomý podnikateľ, ktorý tvrdo ide za svojím biznisom a nadobudnutím čo najväčšieho majetku. Väčšina príručiek o investovaní a podnikaní sa preto celkom logicky sústreďuje na otázku „ako zarobiť“. Na túto tému sa popísali megatony papiera a pripravili milióny webových stránok. Omnoho menej často sa kladú otázky typu: „Načo je to všetko dobré? a „Čo sa s tým všetkým potom stane?“
Pokračovanie rád o životných prioritách, cieľoch a finančných produktoch.
V poslednom čísle sme sa venovali redukcii dlhov a spôsobom akými ju môžeme dosiahnuť. Prvý spôsob bol „rozumné plánovanie príjmov a výdavkov“, druhý zase „reštrukturalizácia finančných nástrojov“. Vo finančných cieľoch pokračujeme ďalej.
Život nám vo svojich rôznych fázach prináša mnoho vecí, dobrých i zlých – štúdium, rodinu a deti, ale aj choroby a dôchodkový vek. Každé obdobie života má svoje priority: keď sme mladí, potrebujeme získať dobré vzdelanie, aby sme sa uplatnili v práci a uživili rodinu. V starobe potrebujeme platiť lekárov a popritom ako-tak vyžiť z dôchodku. Na všetky tieto veci potrebujeme peniaze, ktoré nám umožnia preplávať životom ľahšie a sústrediť sa na veci podstatné a dôležité.
Kto vstupuje do Tesca s jedným eurom vo vrecku, neočakáva, že za to kúpi fľašu tokajského. Ešte tak nejaké čučo v papierovej škatuli. Inak je to s verejným službami. Je samozrejmé, že chceme platiť nižšie dane a chceme za to dostať čo najviac kvalitných verejných služieb. Zdravotníctvo by napríklad malo byť v plnom rozsahu pre všetkých, na svetovej úrovni a zadarmo. A štát by sa navyše nemal zadlžovať. Voliči tieto veci chcú a politici im ich radi sľúbia, najmä pred voľbami. Koľko nás však štát stojí a čo za to dostávame? Je pomer ceny a kvality adekvátny?
Kto chce stavať, musí vybudovať pevné základy. Úspech v pracovnom živote je podmienený kvalitným vzdelaním. Bohužiaľ, čoraz viac slovenských žiakov zlyháva už na základnej škole. Svedčí o tom aj medzinárodné porovnanie rozumových schopností 15-ročných žiakov, ktoré v 64 krajinách sveta pod názvom PISA robí organizácia OECD.
Prvých 91 dôchodcov požiadalo v januári o výplatu súkromných dôchodkov. Nízke anuity ponúkané poisťovňami spôsobili šok. Prvé reakcie hovorili o 30%-ných maržiach, ktoré si poisťovne účtovali na úkor bezbranných dôchodcov. Vláda si hneď zobrala súčasných i budúcich dôchodcov pod ochranné krídla. Povedala, že celý 2. pilier je podvod. To najlepšie, čo môžu sporitelia urobiť je vystúpiť z 2. piliera, previesť svoje peniaze do Sociálnej poisťovne a čakať na štedrý štátny dôchodok. Faktom je, že väčšine sporiteľov dnes vychá-dza dôchodok zo Sociálnej poisťovne vyšší ako kombinácia dôchodku zo Sociálnej poisťovne a druhého piliera. Ako je to možné? Kľúčom k odpovedi je slovíčko „dnes".