Veľkosť krízy a jej globálnosť spôsobuje, že neistota ohľadne smeru budúceho vývoja je neobyčajne veľká. Pokiaľ sa vyspelým ekonomikám nepodarí vyriešiť problémy vo finančnom sektore (najmä vyčistiť finančné inštitúcie od toxických aktív), problémy v reálnej ekonomike sa ešte zosilnia a pád ekonomického rastu môže byť ešte hlbší, ako je uvedený v tejto prognóze. Na druhej strane by sa rýchle vyriešenie problémov vo finančnom sektore mohlo prejaviť v nečakane rýchlom obrate v raste ekonomiky. Za najväčšie riziká súčasného vývoja vo svete môžeme považovať defláciu, t.j. hrozbu poklesu cien s následným dlhodobým poklesom ekonomického rastu, aký zažíva Japonsko od roku 1991. Rast spotrebiteľských cien sa na začiatku roka 2009 vo vyspelých krajinách dostal pod nulu a je obava, či sa podarí rast cien znovu obnoviť a to aj napriek masívnym vládnym zásahom.

Obrovské emisie vládnych cenných papierov v USA, Japonsku a Eurozóne, ktoré síce nachvíľu pomôžu naštartovať ekonomický rast, ale vzbudia nedôveru investorov v udržateľnosť takto podporovaného rastu. V súčasnosti nie je jasné, nakoľko sú masívne zásahy štátu do ekonomiky prospešné a efektívne. Obrovský objem stimulačných balíčkov vzbudzuje obavy, že vlády nemajú dlhodobú stratégiu efektívnych investícií.

Svetová ekonomika v roku 2009 zaznamená pokles o 0,5 až 1,0%, prvý krát po 60 rokoch (Tabuľka). Najhlbší pokles sa očakáva v malých štátoch strednej a východnej Európy, strednej Ázii, ale aj v niektorých členských krajinách EÚ. O niečo menej budú zasiahnuté emerging markets, najmä Čína a India, kde sa očakáva len spomalenie ekonomického rastu, no nie jeho pokles. Rast svetovej ekonomiky na rok 2010 sa prognózuje na úrovni 1,5-2,5%. Recesia, resp. len slabý rast sa odrazia vo veľmi pomalom náraste spotrebiteľských cien. Vo vyspelých krajinách by mal v rokoch 2009-2010 dosiahnuť menej ako 1%, na emerging markets sa bude pohybovať medzi 5-6%.

Prognóza pre vyspelé ekonomiky

Eurozóna zažije v roku 2009 podstatne hlbší prepad, ako sa čakalo. Namiesto pôvodne odhadovaného poklesu HDP 2,0% v januári 2009 stanovila marcová prognóza Svetovej banky prepad až na 3,2%. Rok 2010 by mohol byť v znamení nulového rastu. Pokles ekonomického rastu stlačí mieru inflácie v Eurozóne na hranicu niekde na úroveň 0,3-1,0% v roku 2009 a 0,8% až 1,8% v roku 2010. Miera nezamestnanosti sa bude v rokoch 2008-2009 pohybovať na úrovni 9,3-10,2%. Kríza sa mimoriadne nepriaznivo podpíše na deficitoch verejných financií. Na jednej strane bude pôsobiť na výpadok daňových príjmov, na strane druhej generuje nárast výdavkov na podporu v nezamestnanosti a stimulačné opatrenia v ekonomike. Januárová prognóza deficitu na úrovni 4,0% HDP v roku 2009 bude pravdepodobne prekonaná. Kríza sa prejaví aj na poklese exportov, najmä do USA, a deficit bežného účtu platobnej bilancie bude tiež pravdepodobne väčší ako plánovaných 0,6% HDP. Ak by kríza zasiahla len Eurozónu, rast dvojitého deficitu by spôsobil tlak na kurz Eura. Kríza však postihuje aj hlavných obchodných partnerov Eurozóny (USA a Japonsko) a preto k poklesu kurzu Eura voči USD a jenu nemusí dôjsť.

USA boli krízou zasiahnuté ešte hlbšie ako Eurozóna. Marcová prognóza Svetovej banky (WB) predpokladá pokles HDP na rok 2009 o 3,5%, marcová prognóza rozpočtového výboru amerického Kongresu (CBO) o 3,0%. Predpovede rastu na rok 2010 sa pohybujú od 0,0% (WB) do +2,9% (CBO), ale spodná hranica sa zdá vo svetle najnovších údajov pravdepodobnejšia. Za mimoriadne negatívny jav treba pokladať pokles inflácie. CBO predpovedá na rok 2009 defláciu (pokles cien) -0,7%. S poklesom ekonomickej aktivity by malo dôjsť k nárastu nezamestnanosti na úroveň 9% (v roku 2008 to bolo len 5,8%). Vláda prezidenta Obamu plánuje na roky 2009-2019 masívne stimuly do ekonomiky v podobe daňových úľav, verejných prác a očistenia bánk od toxických aktív. Tieto opatrenia sú mimoriadne drahé. V roku 2009 by mal dosiahnuť deficit rozpočtu neuveriteľných 13,1% HDP (najviac od konca vojny) a ešte aj v roku 2010 by deficit mal činiť 9% HDP. Vysoké deficity plánované na celé desaťročie dopredu by mali zvýšiť úroveň štátneho dlhu zo 40% HDP v roku 2008 na 82% HDP v roku 2019 (tento vývoj sa do istej miery podobá vývoju v Japonsku po roku 1991). Ak sa nepodarí reštartovať americké hospodárstvo, dlh bude rýchlo narastať a investori začnú zvažovať investície do amerických aktív. Vzhľadom na podobný rozmer problémov v Eurozóne sa však kurz USD a Eura nemusí v nasledujúcich dvoch rokoch výrazne meniť. Dá sa predpokladať mierne posilňovanie kurzu Eura voči USD. Kurz Eura voči USD vykazuje relatívne nízku volatilitu. Za obdobie rokov 1971-2009 činila priemerná ročná zmena kurzu Eura (resp. koša európskych mien pred rokom 1999) 16,4%.

Japonsko bude krízou zasiahnuté najviac zo všetkých vyspelých krajín. Na rok 2009 sa predpokladá pokles HDP až o 5,8% a na rok 2010 pokles -0,2%, resp. rast blízky nule. Hlavným dôvodom poklesu HDP je pád exportov a pokles domácej spotreby japonských domácností. Japonská vláda odpovedala na krízu tradičným stimulačným balíčkom, o ktorom ťažko povedať, či zaberie. Najväčším problémom Japonska zostáva obrovské zadlženie. Vládny dlh činí 185% HDP a prakticky sa v tejto hodnote nedá splatiť. Pokles exportov a rast verejného dlhu by v dlhodobom výhľade mali vyvíjať tlak na oslabenie kurzu japonského jenu voči doláru a euru.

Prognóza pre emerging markets

Z rozvíjajúcich sa ekonomík kríza najviac dopadne na (1) niektoré malé krajiny v strednej a východnej Európe, najmä Maďarsko, balkánske a pobaltské štáty, (2) na exportne orientované novo industrializované krajiny Ázie, najmä Singapur a Tchajwan, (3) na exportérov surovín a (4) krajiny úzko naviazané na ekonomiku USA, najmä Mexiko (Tabuľka).

Relatívne najlepšie na tom budú ekonomiky opierajúce sa o širokú základňu pre domácu spotrebu.Slušný hospodársky rast by sa mal zaznamenať najmä v Číne a Indii, mierny rast by nemal minúť ani Brazíliu. Ekonomický pokles sa na rok 2009 predpokladá pre oblasť Ruska a bývalých republík ZSSR.

Zdroj: World Bank (2009): World Economic Outlook Update Global Economic Slump Challenges Policies, a International Monetary Fund (2009) March projections

Prognóza vybraných ukazovateľov cien komodít a úrokov

Nulové resp. nízke miery rastu vo vyspelých ekonomikách (s výnimkou Číny a Indie) sa prejavia na stagnácii alebo len pomalom raste cien komodít. Priemer odhadov cien ropy činí 50 USD za barel v roku 2009 a 60 USD v roku 2010. Ceny kovov, potravín a iných komodít by v roku 2009 mali v priemere poklesnúť o 30% a v roku 2010 stúpnuť len o 7%.

Deflácia resp. len veľmi nízka inflácia bude v kombinácii s obrovskou ponukou vládnych dlhopisov a krátkodobých úrokových nástrojov stláčať výšku úrokov smerom nadol. Predpokladá sa, že reálne zhodnotenie úrokových nástrojov by malo dosiahnuť asi 2%, t.j. pri deflácii -0,7% v USA by sa sadzby na dolárové depozitá mali pohybovať na úrovni asi 1,3% (Tabuľka). Pri 10-ročných dlhopisoch v USA sa predpokladá reálne zhodnotenie na úrovni dlhodobého priemeru 2,8%. Podobné miery zhodnotenia sa očakávajú aj v Eurozóne a Japonsku.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc.
analytik, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.