Naše deti osprostievajú
Slovenská republika sa zúčastnila na štyroch hodnoteniach PISA, a to v rokoch 2003, 2006, 2009 a 2012. S výnimkou roku 2009 sa úroveň kompetencií 15-ročných žiakov v čítaní a porozumení textu a tiež v matematike neustále zhoršovala. Zhoršovanie je viditeľné v absolútnom i relatívnom porovnaní:

• V roku 2003 dosiahli slovenskí žiaci pri hodnotení čítania a porozumenia textu priemernú úroveň 469 bodov (priemer OECD: 494 bodov), ale v roku 2012 to bolo len 463 bodov (priemer OECD: 496 bodov). V roku 2012 sa Slovensko ocitlo v čitateľskej gramotnosti na 32. mieste z celkového počtu 34 členských krajín OECD. Podľa počtu dosiahnutých bodov sa žiaci v hodnotení PISA umiestňujú do 8 výkonnostných skupín. Hlavným faktorom nízkej úspešnosti slovenských žiakov je vysoký podiel žiakov v troch najnižších kategóriách, ktorý činí 28,2%. V krajinách OECD tieto tri najnižšie kategórie kumulujú len 18,0% žiakov. Porovnanie s rokom 2009 indikuje značný nárast troch najnižších kategórií, z 22,3% na 28,2% v roku 2012.

• V roku 2003 dosiahli slovenskí žiaci pri hodnotení matematickej gramotnosti priemernú úroveň 498 bodov (priemer OECD: 500 bodov), no v roku 2012 to bolo len 482 bodov (priemer OECD: 494 bodov). V roku 2012 sa  preto Slovensko umiestnilo v matematickej gramotnosti na 23-29. mieste z celkového počtu 34 členských krajín OECD. Aj v matematickej gramotnosti je najdôležitejším faktorom nízkej úspešnosti slovenských žiakov vysoký podiel žiakov v troch najnižších kategóriách, ktorý činí 27,5% (priemer OECD: 23,4%). V roku 2009 činil v SR podiel žiakov v troch najnižších kategóriách 21,0%. Aj v prípade matematickej gramotnosti sa teda pozícia Slovenska výrazne zhoršuje kvôli nárastu rizikovej skupiny žiakov.

• Výkon pod priemerom OECD dosiahli slovenskí žiaci aj v prírodovede, v schopnosti riešiť problémy, vo finančnej gramotnosti.

Trendy vo vývoji čitateľskej a matematickej gramotnosti na Slovensku sú veľmi znepokojivé vzhľadom na pokrok, ktorý v tomto smere urobili iné krajiny. Z celkového počtu 64 krajín (členov aj nečlenov OECD) sa až v 25 podarilo zlepšiť úspešnosť v matematike. Veľmi úspešné boli napríklad Poľsko a Portugalsko. Týmto krajinám sa podarilo zvýšiť podiel žiakov v najvyšších kategóriách a súčasne znížiť počet žiakov v rizikových kategóriách.

Prečo?
Čo je veľmi znepokojivé, stále rastie aj percento žiakov, ktorí nie sú schopní ukončiť ani povinnú 10-ročnú školskú dochádzku. Podstatnú časť žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku tvoria žiaci zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia. Táto skupina rizikových žiakov v posledných rokoch rastie a je hlavným faktorom celkového poklesu úspešnosti Slovenska v porovnaní s inými krajinami. Keď si pozrieme, v ktorých okresoch žiaci prepadajú najviac, vidíme, že percento žiakov nedokončujúcich povinnú školskú dochádzku je najvyššie v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva, vysokým výskytom nezamestnanosti a %  obyvateľstva poberajúceho dávky v hmotnej núdzi. Až za 60% rozdielov v prepadaní žiakov medzi okresmi je zodpovedná chudoba. (Grafy 1-4, najtmavšie miesta dosahujú najvyššie %).

Graf 1: Podiel žiakov s ukončenou školskou dochádzkou v nižšom ako 9. ročníku (0-15%).

Graf 2: Evidovaná miera nezamestnanosti v roku 2013 (najvyššia miera je 25-30%).

Graf 3: Podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi (najvyšší podiel predstavuje 20-25%).

Graf 4: Podiel Rómov na celkovej populácii vo veku podľa Atlasu rómskych komunít (0-30%).

Bez vzdelania nie je práca
Slovensko má veľký problém so zamestnávaním ľudí s nižším vzdelaním. Celková miera zamestnanosti vo vekovej skupine 15-64 rokov činila v SR v roku 2013 len 59,9%, kým priemer EÚ28 činil 64,1%. Miera zamestnanosti ľudí s neukončeným nižším stredným vzdelaním činila 43,8% v EÚ28, ale len 15,8% v Slovenskej republike. Miera zamestnanosti v tejto vzdelanostnej kategórii bola v SR úplne najnižšia v EÚ28 a podstatne nižšia ako napríklad v Česku (22,0%), Maďarsku (27,2%), Poľsku (22,4%), Rumunsku (42,1%) či Slovinsku (33,7%). Zníženie počtu žiakov, ktorí neukončili ani nižšie stredné vzdelanie je preto pre Slovensko podstatné aj z hľadiska dosahovania cieľov v oblasti zamestnanosti.

Domáca úloha pre Slovensko
Ak chceme na základnom školstve čosi zmeniť, nestačí sa zamerať na platy učiteľov a lepšie učebné pomôcky. Musíme sa viac zamerať priamo na deti z chudobných rodín.

• Bude potrebné posilniť pomoc školám s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a/alebo rómskych žiakov. Dôležité bude aj previazanie podpory predškolských zariadení s podporou základného školstva.

• Treba zabrániť premene niektorých škôl na rómske getá. Napriek školským spádovým oblastiam školy s väčším podielom rómskych žiakov musia často čeliť rozhodnutiu nerómskych rodičov o premiestnení ich detí na inú častokrát aj vzdialenejšiu školu. Táto prax je veľmi rozšírená a jej dôsledkom je koncentrácia rómskych detí na jednej škole a ich de facto segregácia v školskom systéme. Treba zamestnať viac ľudí na pozícii asistentov učiteľa. Tieto pozície sú dôležité pre kvalitu a výsledky výučby hlavne u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a/alebo rómskych žiakov.

• Zvyšovanie vybavenosti školy a zlepšovanie kvality vzdelávania je jednou z ciest ako na školách udržať nerómskych žiakov. Prioritné financovanie takýchto škôl by malo podporiť inkluzívne vyučovanie  a zlepšenie výsledkov žiakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia.

• V plánovacom období 2014-2020 by bolo potrebné cielene sústrediť viac prostriedkov z európskych fondov do slovenských regiónov s nevyhovujúcim sociálno-ekonomickým zázemím a na rizikové skupiny žiakov, u ktorých je veľká pravdepodobnosť predčasného ukončenia školskej dochádzky.