Slovenskí podnikatelia vznikli ako samostatný „živočíšny druh“ zhruba pred jeden a pol desaťročím. Dnes títo „otcovia zakladatelia“ prichádzajú do zrelého veku a okrem aktuálnych otázok daní, úrokov a ziskov sa začínajú zamýšľať aj nad zmyslom a dlhodobým prežitím vlastného biznisu. Tak ako v každej krajine sveta, aj na Slovensku je drvivá väčšina podnikov v rukách rodín. Rodinná firma je najstaršia a najprirodzenejšia firma biznisu. Má svoje štádiá vzniku, rozkvetu i zániku. Úvahy o ďalšej existencii rodinného biznisu trápia asi každého podnikateľa, i keď si to nie vždy prizná. Ide však o legitímne a úplne prirodzené otázky, na ktoré sa snaží zodpovedať aj moderná veda o ekonómii a manažmente firiem.

Vzhľadom na krátkosť existencie slovenského kapitalizmu nemáme zatiaľ materiál, ktorý by nám pomohol tieto otázky odpovedať v slovenskom kontexte. Ak však budeme predpokladať, že Slováci sú normálni ľudia a ich podnikanie sa riadi ekonomickými zákonmi a motívmi, môžeme si pre poučenie skočiť do vyspelejšieho zahraničia, konkrétne do USA, ktoré sú najvyspelejšou ekonomikou súčasného sveta. I keď s rizikom, že nie všetko čo platí v Amerike, musí hneď a teraz platiť aj u nás.

Malé je krásne

Keď sa povie „americká firma, väčšine z nás sa vybaví nejaký nadnárodný gigant ako Microsoft alebo General Motors. Ale tak ako všade vo svete, aj v USA tvoria väčšinu ekonomickej produkcie malé a stredné firmy. A to hlavne firmy založené a riadené členmi jednej rodiny. Rodinné firmy tvoria 80-90% všetkých firiem v USA. Ich podiel na HDP je samozrejme menší, ale aj tak generujú 64% HDP (cca 7000 miliárd USD v roku 2006) a zamestnávajú 62% všetkých zamestnancov v USA. „Malé je krásne“ – to sa dá povedať o väčšine malých a stredných rodinných firiem v USA.

Čo líši rodinnú firmu od tých ostatných sú predovšetkým omnoho tesnejšie vzťahy jej zakladateľov a manažérov, snaha presadiť osobné hodnoty do riadenia firmy a túžba preniesť rodinný podnik aj do ďalšej generácie.
Tieto črty a hodnoty však majú aj svoju odvrátenú stránku. V USA len 30% rodinných firiem prežije svojho zakladateľa a prejde do rúk druhej generácie. Len 12% prežije aj v tretej generácii a iba 3% sa dožijú štvrtej generácie majiteľov. Vysoká úmrtnosť rodinných firiem nie je ničím zvláštnym. Vo všeobecnosti dve tretiny všetkých firiem (vrátane živností) zaniknú do 6 rokov od založenia a 10 rokov trvania oslávi len každá desiata firma. Rodinné firmy vychádzajú v tomto porovnaní lepšie. Aj tak je ich úmrtnosť vysoká a každý zakladateľ si preto kladie logickú otázku: „Čo bude s mojím dielom, ktoré som vybudoval svojou prácou a schopnosťami?“.
Otázka je možno viac aktuálna ako kedysi. Ešte pred 30 rokmi bolo podnikanie rodinnej firmy čisto lokálnou záležitosťou. Miestny pekár piekol pre ľudí zo svojho mestečka a lieky si obyvatelia kupovali v miestnej rodinnej lekárni. Rodinné firmy takto organicky vyrastali v prostredí, ktoré dobre poznali a mohli sa mu prispôsobiť. Súčasné, no najmä budúce generácie lídrov rodinných firiem budú musieť v podstatne väčšej miere čeliť globálnym výzvam. Chlieb dnes pečie každý hypermarket a lekárne skupujú rôzne finančné skupiny. Tradičný model rodinného biznisu sa stáva minulosťou s tým, ako zákazníci, dodávatelia a dokonca aj zamestnanci môžu prichádzať z ktoréhokoľvek kúta sveta. Nová generácia majiteľov a manažérov rodinných firiem bude teda potrebovať iné modely podnikania, ako ich otcovia. Jej výhodou bude rastúci globálny trh, moderné informačné technológie a lepšie formálne vzdelanie.
Sú však veci, ktoré sú pre prežitie rodinnej firmy platné v každej dobe. Patrí k ním najmä kvalitné plánovanie a stratégia. Tie sú pre rodinné firmy možno ešte dôležitejšie ako pre tie ostatné.

Prieskumy rodinných firiem

Zaujímavú sondu do osudov rodinných firiem USA ponúkajú dva prieskumy vykonané americkými firmami, ktoré sa zaoberajú komplexnou starostlivosťou o rodinné podniky a ich majiteľov.

Prieskum amerických rodinných firiem (American Family Business Survey, ďalej AFBS) dala vypracovať poisťovňa Massachusetts Mutual Life Insurance Company. Prieskum sa uskutočnil v roku 2003 na vzorke 1143 firiem s priemerným obratom 38 miliónov dolárov a priemerným počtom 50 zamestnancov. Za rodinný podnik sa považovala firma, kde v predstavenstve sedeli aspoň dvaja členovia jednej rodiny.
Druhý prieskum bol vykonaný firmou Laird Norton Tyee. Firma má vyše 150 rokov, špecializuje sa na správu majetku (wealth management) v rodinných podnikoch a manažuje klientské aktíva v objeme 4 miliardy dolárov. Laird Norton Tyee Family Business Survey: Family to Family 2007 (ďalej LNTBSF) sa naposledy konal v roku 2007 na vzorke 800 firiem, medzi ktorými boli zastúpené také rozličné firmy ako súkromné opatrovateľské domy, banky, autoservisy a baliarne potravín. Cieľovou skupinou boli firmy s ročným obratom 5-30 miliónov dolárov a počtom zamestnancov 20 až 500. Ako rodinná firma sa definoval podnik (nie živnosť), kde v predstavenstve boli minimálne dvaja členovia rodiny, ktorí vlastnili aspoň 15% kapitálu podniku.

Na koho prejde rodinná firma

Krv nie je voda

Kto riadi americké rodinné firmy? Prieskum LNTFBS prezrádza, že vyše polovicu firiem (54,2%) riadia len členovia vlastníckej rodiny. No 43,7% firiem má najatého profesionálneho manažéra, ktorý do rodiny nepatrí. Takmer tri štvrtiny rodinných firiem si najatých manažérov pochvaľuje. Tak či onak, 80% zakladateľov a starších predstaviteľov firiem vyjadrilo túžbu, aby ich podnik zostal v majetku rodiny aj v druhej generácii. Zaujímavý je vzťah k priženeným členom rodiny. Len 58,6% majoritných vlastníkov firiem súhlasí s názorom, že zaťovia, nevesty a švagrovia by mali mať k výhodám a riadeniu biznisu rovnaký prístup ako „pokrvní“ členovia rodiny. Podľa AFBS takmer 90% súčasných majiteľov a manažérov rodinných firiem verí, že ich členovia ich rodiny sa budú nejakým spôsobom podieľať na biznise svojej firmy aj v druhej generácií. Ale len 42% si myslí, že druhá generácia je biznisu taká oddaná, ako oni.
Život s príbuznými môže byť problematický sám o sebe. Ešte viac komplikácií sa vynára, keď príbuzní vstupujú nielen do nášho života, ale aj do biznisu. V prieskume LNTFBS 81% vlastníkov tvrdilo, že rodinné udalosti neovplyvňujú riadenie firmy, napr. rozhodnutia o prijímaní a prepúšťaní pracovníkov. Ale 19% vlastníkov tento vplyv pripustilo.

Čo by teda mali rodinné firmy robiť, aby prežili aj do nasledujúcej generácie manažérov a vlastníkov?

Firma Laird Norton Tyee odporúča tri veci:

• Každá rodinná firma by si mala dať za pomoci odborníkov vypracovať strategický plán existencie na viacero rokov dopredu. A tento plán pravidelne prehodnocovať a dopĺňať podľa aktuálneho vývoja v rodine a na trhu. Strategický plán musí byť základným dokumentom komunikácie vedenia firmy so všetkými jej súčasnými a budúcimi majiteľmi a manažérmi.
• Nemenej dôležitou úlohou je vypracovanie jasných štruktúr riadenia a zodpovednosti. Rozdelenie úloh a kompetencií pomôže zvládať neočakávané situácie a uľahčovať prijímanie rozhodnutí. Mnoho zo súčasných rodinných firiem v USA založil a vedie jeden človek, doslova a do písmena „otec zakladateľ“. Väčšinu amerických firiem vlastní len malý počet ľudí, zriedkakedy viac ako piati. Ešte viac sú koncentrované riadiace právomoci. Podľa AFBS len 12,5% rodinných firiem má v súčasnosti dvoch a viac konateľov. Ale 35,1% konateľov pripúšťa, že v budúcnosti môže za firmu konať aj viacero osôb a to dokonca aj takých, ktorí nie sú členovia rodiny.
• S pribúdajúcimi rokmi musia starší predstavitelia firmy sformulovať plán následníctva. Pripomeňme si, že menovanie nástupcu nemá väčšina majoritných vlastníkov/manažérov vyriešené, ale u tých, ktorí sa už rozhodli je to podľa AFBS v 84,5% prípadov niekto z rodiny. Plán by preto mal vymedziť úlohy jednotlivých predstaviteľov z rôznych generácií tej istej rodiny. Deti a vnuci zakladateľov firmy by mali vedieť, aké vzdelanie, pracovné skúsenosti a vodcovské schopnosti budú potrebovať na úspešné prevzatie rodinného biznisu. Kedy by sa mala začať diskusia s mladšou generáciou o jej nástupníctve?Podľa LNTFBS majú na to jednotliví vlastníci veľmi rozdielne názory. Niektorí tvrdia, že už od 12 rokov by sa deti mali priúčať rodinnému biznisu. Ale väčšina sa zhoduje na rozpätí 18-25 rokov, teda po ukončení strednej alebo vysokej školy. Aké pracovné skúsenosti sa vyžadujú od „korunných princov“? 30% majoritných vlastníkov nežiada, aby nasledujúca generácia tieto skúsenosti mala. Ale 33% vyžaduje, aby ich nástupca pracoval aspoň 5 rokov mimo rodinnej firmy a 23% vyžaduje 3-5 ročnú pracovnú skúsenosť v externom prostredí. Je zaujímavé, že generácia „otcov zakladateľov“ už nie je taká konzervatívna ako kedysi, čo sa týka účasti žien. Ešte v roku 1997 si len štvrtina dokázala predstaviť na mieste svojho nástupcu ženu, dcéru alebo nevestu, v roku 2003 to už bolo 34%.

Ing. Vladimír Baláž, DrSc.
Prognostický ústav SAV