DPH sa preniesla do cien na úrovni cca 0,6%. O maržiach obchodníkov sa nevedú štatistiky. Môžeme však predpokladať, že na trhu je dostatočná konkurencia. Podrobnejší pohľad na vývoj cien jednotlivých položiek spotrebného koša nám napovie aj niekoľko podrobností o zdrojoch zvýšenej inflácie. Najviac rástli ceny potravín (6,1% ), bývania a energií (3,7%).

Zvýšená inflácia teda pochádza z iných zdrojov, ako je rast DPH. A to najmä z rastu cien surovín a palív. Ich rast je spôsobený zhruba troma faktormi: (a) skončením krízy vo vyspelých  krajinách, (b) rastúcim dopytom po komoditách na emerging markets, najmä v Číne a Indii a (c) monetárnou politikou americkej centrálnej banky (FED), ktorá zaplavila svetové trhy peniazmi, pre ktoré nie je reálne použitie a tak sa prelievajú do cien akcií, zlata a komodít. FEDu môžeme ďakovať za veľkú časť nárastu cien.

Prečo však ceny rastú najmä na začiatku roka? Ceny nerastú len od začiatku roka. Napríklad cena ropy (Brent) sa od septembra zvýšila z 80 na 100 dolárov za barel, t.j. o jednu štvrtinu. Takýto nárast sa s určitým časovým odstupom musí preniesť aj do cien iných komodít (potraviny, doprava, bývanie, atď.). Čo sa týka cien potravín, rastú jednak kvôli nízkym úrodám a jednak kvôli vyššiemu dopytu. Svetová úroda obilnín bola v roku 2010/2011 o 5% nižšia ako v roku 2008/2009, počet obyvateľstva však stále rastie. Cenový index potravín narástol v tom istom období o 20%. Je tu jasná súvislosť medzi udalosťami v arabskom svete a rastom cien potravín. Na zvýšenie cien potravín a energií sú citlivé najmä chudobné domácnosti, lebo  v ich spotrebnom koši činia vyšší podiel ako u bohatých domácností. Budú ceny ďalej rásť alebo klesať? Pokles cien by bol pravdepodobný len pri ďalšom kole ekonomickej krízy, ktorá by znovu znížila ceny ako v roku 2008. Tento scenár však nie je veľmi pravdepodobný.

Kto doplatí na rýchlejší rast cien? Predovšetkým domácnosti s nízkym príjmom, u ktorých tvoria potraviny a energie podstatnú časť spotrebného koša. U slovenských zamestnancov je to asi 44%, u dôchodcov však až 58%. Ďalšou skupinou poškodených budú ľudia, ktorí držia podstatnú časť majetku na bankových účtoch. Tie sú úročené nižšie ako je miera inflácie. Inflácia im teda vymaže časť úspor.