Kedysi, keď chytili zlodeja, tak ho potrestali. Dnes sa "zlodejčina" stala štýlom práce nielen politikov, ale aj celých štátov. Niekto spreneverí 300 mld. eur a ostatní mu ešte pridajú ďalších 120 mld., aby prežil, keďže ho odhalili. Alebo aby nevykrikoval, že aj ostatní kradli?

Do tejto konštrukcie prehnaného financovania je zapojených toľko významných medzinárodných inštitúcií, že je jasné, že toto „know-how“ nevyužívalo len medializované a z pohľadu celej ekonomiky EÚ nie podstatné Grécko (2% podiel na HDP EÚ). Skôr by som povedal, že sa z toho stal štandard celej starej eurozóny. Vážnejšou hrozbou pre celú eurozónu sú ostatné južné krajiny zoskupenia, výstižne pomenovaného ako PIGS (Portugal, Italy, Greece, Spain). Ich neschopnosť splácať dlhy je už evidentná, odhady skutočných dlhov rastú každým týždňom a tomu primerane rastie aj potreba finančnej pomoci. Ale to je len začiatok.

Ďalším vážnym problémom je angažovanosť vyspelých krajín v tejto oblasti. Dlžníci totiž sťahujú za nohy aj svojich veriteľov. Stávky na bankrot sa z Grécka, Peru, Rumunska či Venezuely presúvajú aj na také svetové celebrity ako Francúzsko, Veľká Británia či Nemecko a to už je problém pre všetkých.

Niečo nezdravé je cítiť v eurozóne. Dohodnuté pravidlá fungovania ostali len na papieri. Každý trhá zo spoločného mešca čo sa dá. Nikto naozaj nechce riešiť problémy, všetci ich odsúvajú na zajtra, na budúce generácie. Staré dlhy sa prekrývajú novými, ešte väčšími. Euro za 11 rokov existencie akoby dohnalo v negatívnom vývoji 100 rokov zneužívaný americký dolár. Nevyužilo šancu stať sa stabilnou a neinflačnou menou, stať sa novou rezervnou menou sveta. Na škodu nás všetkých.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.