Prognózy (41)
Strieborná ekonomika I. časť
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Ako sa zmení štruktúra spotreby tovarov a služieb
Pojem „strieborná ekonomika“ je populárne označenie pre ekonomiku, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. Slova „stará“ netreba chápať tak, že všetci jej členovia budú chodiť o paličkách a polovicu príjmu míňať na lieky a zdravotné potreby. Aj o 25 či 50 rokov sa budú rodiť deti a existovať materské škôlky a hudba pre teenagerov. Faktom však je, že v populácii budú omnoho viac dominovať ľudia v strednom a vyššom veku. Posun vo vekovej štruktúre sa prejaví aj v zmene štruktúry spotreby tovarov a služieb. Táto zmena však nebude v znamení jednoduchého posunu od snowbordov k paličkám a zubným protézam. Zmeny v spotrebe v čase striebornej ekonomiky ovplyvní celý komplex faktorov:
Vytvorenie novej verzie Eurovalu vyvolalo viac otázok, ako poskytlo odpovedí. Dobre, miesto núdzového (a horúcou ihlou zošitého) riešenia bude Eurozóna disponovať stálou inštitúciou na riešenie finančných problémov suverénnych štátov. Možno pochopiť aj to, že stála inštitúcia s vlastným kapitálom dokáže na finančných trhoch operovať omnoho pružnejšie ako nekonečné schôdzky 17 rozhádaných hláv štátov. Základná otázka však zostala nezodpovedaná: čo vlastne nový Európsky stabilizačný finančný mechanizmus vyrieši? Odpoveď je bohužiaľ krátka: takmer nič. Nanajvýš umožní pružnejšiu reakciu na problémy, nemôže však riešiť ich príčiny. Žiadna nadnárodná dlhová agentúra (ktorou Euroval 2 je) nedokáže zvýšiť výkonnosť periférnych ekonomík na úroveň Nemecka, Fínska či Holandska. Premena Portugalska na nové Holandsko a Grécka na nové Fínsko môže byť pútavou ekonomickou sci-fi, nie však skutočným ekonomickým príbehom, ktorého sa naša generácia dočká.
Januárový nárast cien o 3% bol pre mnohých šokom. Poslednýkrát takto vysoko rástli ceny začiatkom roka 2009. Odvtedy sme si zvykli na nízku infláciu, rádovo na úrovni 1,0-1,5%. Čo sa vlastne stalo? Ovplyvnila rast cien zvýšená DPH alebo zvýšené marže obchodníkov?
Rok 2011 lepší ako 2010
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Minulý rok bol pre slovenskú ekonomiku zlý, ten súčasný je o niečo lepší. Na rok 2011 máme celkom dobré správy. Tou hlavnou dobrou správou je, že ekonomický rast s veľkou pravdepodobnosťou dosiahne minimálne 3%. S trochou šťastia (ak sa v Nemecku nič nepokazí) môže náš HDP vzrásť aj o 4%. Ekonomické prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu aj slovenských analytikov sa zhodujú v tom, že náš rast bude dvojnásobný oproti priemeru Eurozóny a USA. Slovensko má malú otvorenú ekonomiku, ktorá veľmi citlivo reaguje na výkyvy dopytu vo veľkých štátoch Eurozóny, najmä Nemecka. A pretože nemecká ekonomika vykazuje neočakávane dobrý nárast, nemeckí spotrebitelia budú ochotnejší kupovať autá a televízory vyrobené na Slovensku.
Euro - manželstvo a euro - rozvod
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Ľudia vstupujú do manželstva s dobrými úmyslami a s presvedčením, že je to naveky. Niekedy sa stane, že úmysly aj presvedčenie odídu a partneri si už nemajú čo povedať. V tom prípade je lepšie, keď sa civilizovane rozídu, ako by po sebe mali hádzať taniere. Tak nejako sa nám vyvinula aj situácia v Eurozóne. Zrazu sme zistili, že dohodnuté pravidlá platia aj neplatia a 9 zo 16 členov Eurozóny má dlh vyšší ako „maastrichtských“ 60% HDP.
Ešte pred rokom sa zdalo naše prijatie eura ako šťastný a správne časovaný krok. Očakávali sme jasné pravidlá financovania, zjednodušenie prístupu na celý európsky trh, zbavenie sa kurzového rizika či manipulácie a tiež dodržiavanie zásad primeranosti deficitov v rozumnej miere zo strany nielen našej kocúrkovskej vlády. V poslednej dobe zisťujeme, že vstupom do eurozóny sme vstúpili do spolku, kde nie je problém podvádzať a klamať. Odhalenia z Grécka o mechanizmoch zadlžovania eurozóny bez ručenia a falšovaní výkazov je len vrchol ľadovca. Európska centrálna banka absolútne nezvládla svoju základnú úlohu uchovávania menovej stability a dlhodobo prehliadala nesúlad medzi príjmami a výdajmi jednotlivých členov eurozóny. Poslušne financovala deficity jednotlivých krajín formou akceptácie ničím nekrytých a podvodom skonštruovaných dlhopisov.
Rok 2010 by mohol byť pre slovenskú ekonomiku rokom zotavenia. Podľa najnovších prognóz Európskej komisie a Ministerstva financií z novembra 2009 sa predpokladá, že rast HDP by sa mohol dostať na úroveň cca 2%. Je to však podmienené stabilizáciou ekonomiky v západnej Európe a udržateľnosťou rastu aj po postupnom stiahnutí vládnych stimulačných balíčkov.
Začiatkom roka Slovensko vstúpilo do prestížneho klubu Eurozóny. Vstupu predchádzalo more diskusií a protichodných názorov. Ekonómovia sa však v podstate zhodujú na tom, že čím je nejaká krajina menšia a čím je jej ekonomika otvorenejšia voči svetu, tým viac prevažujú pozitíva spoločnej meny nad jej negatívami.
Slovenské verejné financie už dávno neboli v takom problematickom stave. Koncom júna sa deficit štátneho rozpočtu vyšplhal na 1108 mil. EUR, čo bolo 109% hodnoty plánovanej ku koncu roka. Za prvý polrok sa plánované príjmy štátneho rozpočtu naplnili len na 35% a výber DPH (čo je najväčšia príjmová položka) dokonca len na 30%. Slovenské podniky strácajú zákazníkov a prepúšťajú. Padá export, stúpa nezamestnanosť. Celkom logicky klesá výber dane z príjmov i DPH. Na druhej strane sa zvyšujú náklady štátu na dávky pre nezamestnaných.
Prognóza ekonomického vývoja na hlavných svetových trhoch
Napísal(a) Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrCs.Hoci súčasná ekonomická kríza nie je porovnateľná s krízou v rokoch 1929-1933, niet pochýb, že je najväčšia minimálne od 80-tych rokov minulého storočia vo svete a od druhej svetovej vojny vo vyspelých krajinách.