Trh amerických bytových nehnuteľností je investícia, ktorá obsahuje mnoho príjemných rozdielov oproti nám známemu slovenskému trhu. V Amerike je bežné kupovať a predávať nehnuteľnosti, ktoré sú plne obsadené a nájomníci pravidelne platia nájomné. Flexibilita nákupov a predajov amerických potenciálnych kupcov sa neobmedzuje iba na štát, ale na celé Spojené štáty, čo tvorí dobrý základ pre dobrú likviditu investície. Nehnuteľnosť sa pritom kupuje vždy vrátane správcu, ktorý sa stará o to, aby bola nehnuteľnosť stále plne obsadená, pričom správcu je možné kedykoľvek vymeniť.
Európska ekonomika sa v minulom roku trochu prebrala z letargie. Ani tento rok nevyzerá zle, ak pravda pokladáme rast na úrovni 1,7% za dobrý. Iste, je to lepšie ako hospodárska recesia, no nízky rast nedokáže generovať dostatočne vysoký počet nových pracovných miest. Európsku centrálnu banku (ECB) však viac ako nízky rast trápi nízka inflácia. Respektíve – nulový rast cien a hrozba deflácie. Európska centrálna banka má právom pocit déja vu, keď sa pozerá na vývoj v Japonsku. Tam sa obdobia deflácie, plytkého rastu ekonomiky a občasnej recesie striedajú už dve desaťročia. Vďaka tomuto ekonomickému vývoju sa kedysi žiarivý ekonomický vzor Japonska premenil na blednúce strašidlo.
V závere roka 2015 potešila slovenskú ekonomiku správa o príchode štvrtej automobilky. Slovensko už dnes vyrába 1 milión automobilov ročne a je svetovým rekordérom vo výrobe áut na jedného obyvateľa. Po príchode automobilky Jaguár Landrover celková výroba stúpne na 1,3 milióna automobilov.
Spomaľovanie čínskej ekonomiky sa stalo hlavnou témou ekonomických debát o raste svetovej ekonomiky. Právom. Čína je druhou najväčšou ekonomikou sveta. Keď čínska ekonomika spomaľuje, musí spomaliť aj zvyšok sveta.
Vzrušujúce zábery migrantov nesúcich svoje deti cez Balkán až po rakúske hranice najprv dojali a potom rozhádali Európu. Stále viac je však zrejmé, že na nekontrolovanú migráciu nie je Európa absolútne pripravená. A koncepciu riadenej migrácie tiež nemá. Migrantov z Afriky a Ázie prišlo tohto roku len 1-1,5 milióna. To je iba 0,2 až 0,3% obyvateľstva Európskej únie. Žiadna moslimská záplava sa teda nekoná.
Debaty o Grécku vypĺňali mediálny priestor posledných 5 rokov. Veľa vášní budila otázka, či by Grécko malo zaplatiť svoj dlh alebo nie. Dnes už väčšina ekonómov pri pohľade na grécky dlh vo výške 175% hrubého domáceho produktu uznáva, že Grécko svoj dlh nedokáže zaplatiť v plnej miere. Časť dlhu bude potrebné odpísať, aby si ekonomika vydýchla a dokázala vytvárať aj iné hodnoty, ako sú splátky istiny a úrokov. Existuje však aj názor, že akýkoľvek odpis dlhu je len darčeková poukážka pre gréckych marxistov, ktorí ju radi premenia na dôchodky a platy v štátnej správe.
Ukrajinský príbeh je príbehom ekonomického zlyhania. Ešte v časoch Sovietskeho zväzu patrila Ukrajina vďaka ťažkému priemyslu a vyspelému strojárstvu k najbohatším častiam krajiny. Dnes je všetko inak. Po 25 rokoch od svojho vzniku je ukrajinský hrubý domáci produkt na 64%úrovne z čias Sovietskeho zväzu (graf 2). Slovenský HDP v tom istom čase narástol 2,5 násobne.
Kto chce stavať, musí vybudovať pevné základy. Úspech v pracovnom živote je podmienený kvalitným vzdelaním. Bohužiaľ, čoraz viac slovenských žiakov zlyháva už na základnej škole. Svedčí o tom aj medzinárodné porovnanie rozumových schopností 15-ročných žiakov, ktoré v 64 krajinách sveta pod názvom PISA robí organizácia OECD.
Bývanie patrí k základným potrebám človeka. To, či máme kde bývať rozhoduje o tom, kde sa zamestnáme a či si založíme rodinu. Slováci si tradične stavali domy sami a s pomocou rodiny. Od polovice 60-tych rokov pribudla štátom podporovaná a dotovaná výstavba štátnych a družstevných bytov. Dnes v nich býva asi polovica Slovákov. Hoci aj dnes si mnohí stavajú domy svojpomocne (najmä na dedine), čoraz viac si kupujeme byty a domy na úver. Tak ako je to štandardné všade vo svete.
O cestovnom ruchu sa často hovorí, že má na Slovensku mimoriadnu perspektívu. Máme krásne hory, veľa historických pamiatok a bohatý folklór. Turisti by sa k nám mali hrnúť. Ako je to však v skutočnosti. Sme vyhľadávanou turistickou destináciou? Povedzme si hneď na úvoad, že v cestovnom ruchu Slovensko dieru do sveta neurobilo. V roku 2012 malo podiel na celkových príchodoch turistov v Európe len 0,3% a na celkových príjmoch z medzinárodného cestovného ruchu 0,5%.