Na Slovensko chodí oveľa menej ľudí ako do iných malých krajín Európy ako je napr. Dánsko, Maďarsko či Česko.

Ešte menšie sú devízové príjmy z cestovného ruchu u nás. Tie sú napríklad trikrát menšie ako v Česku.

Prečo nie sme v turizme hviezdou?
Pre celkové prímy z medzinárodného cestovného ruchu nie je dôležité len to, koľko ľudí do krajiny príde, ale aj to, odkiaľ prídu (t.j. koľko majú peňazí) a čo v danej krajine robia. Rôzne segmenty cestovného ruchu majú rozdielnu lukratívnosť. Na jednom konci spektra sa nachádza napr. tranzit poľských turistov cez Slovensko do Talianska, na druhej strane pobyt nemeckých turistov vo švajčiarskych kúpeľoch alebo na rakúskych zjazdovkách. Vo všeobecnosti platí, že najlukratívnejšie časti cestovného ruchu sú kúpeľníctvo, kongresová turistika a lyžovačka spojená s pobytom na horách. Najmenej zaujímavé sú krátke jednodňové výlety za hranice bez prenocovania.

Slovensko v tomto smere nie je žiadnou hviezdou. Hlavným zdrojom návštevnosti sú Česko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko, teda najmä susedné krajiny. Ich občania u nás nocujú len relatívne krátko, resp. absolvujú len jednodňový pobyt. Najmä v prípade českých a maďarských turistov je motívom mnohých ciest návšteva rodiny a známych. Na tomto type cestovného ruchu sa moc zarobiť nedá.

Hlavné trendy v cestovnom ruchu
Aké sú hlavné trendy vo vývoji počtov prenocovaní? Počet prenocovaní u nás rástol najmä v čase konjuktúry. Celkový počet prenocovaní vzrástol z 10,5 mil. v roku 2000 na 12,5 mil. v roku 2008. S príchodom krízy sa boom v počte prenocovaní skončil. V roku 2009 klesol celkový počet prenocovaní na 10,5 mil. a odvtedy stagnuje. Keď sa pozrieme na štruktúru prenocovaní, vidíme, že najstabilnejšie sa vyvíjajú prenocovania domácich návštevníkov. Počet prenocovaní zahraničných návštevníkov od roku 2008 poklesol o tretinu. Klesá počet prenocovaní najmä z Česka, Maďarska a Poľska, t.j. hlavných zdrojových krajín. Možno za tým vidieť najmä efekt krízy a poklesu životnej úrovne u našich susedov. Istú rolu však zohralo aj zavedenie eura a kurzové výkyvy voči zlotému a českej korune. Svoj podiel na poklese počtu prenocovaní však majú aj nekvalitné služby a konkurencia iných destinácií, ktoré dokážu ponúknuť lepší pomer kvality a ceny.

V tabuľke si môžeme všimnúť ešte jeden zaujímavý údaj, a to je klesajúce saldo zo zahraničného cestovného ruchu (ZCR). Kým v roku 2001 ešte dosahovalo takmer 400 mil. eur, v roku 2008 to bolo už len 295 miliónov eur a v roku 2012 len 108 miliónov eur. Kým príjmy z cestovného ruchu stagnujú, výdavky na zahraničný cestovný ruch rastú. Vo vyspelých krajinách je tento jav opačný. Napríklad do Nemecka ročne príde vyše 30 mil. turistov, no príjmy Nemecka zo zahraničného cestovného ruchu sú omnoho vyššie ako výdavky naň. Nemeckých turistov možno stretnúť všade, najmä však v kvalitných hoteloch Talianska, Francúzska a Španielska. Nástup tohto trendu už môžeme vidieť aj u nás. Dovolenka so stanom a batohom konzerv v Bulharsku už nie je „in".

Marketingová stratégia cestovného ruchu pre roky 2014-2020 (Slovenská agentúra pre cestovný ruch) uvádza ako silné stránky potenciálu cestovného ruchu najmä peknú prírodu, termálne pramene a výhodnú polohu v strednej Európe. To isté však o sebe tvrdia aj naši susedia s výnimkou Ukrajiny. Česko či Rakúsko navyše ponúkajú kvalitnejšie cesty, profesionálne služby a dobrý marketing. Slovensko navyše nevlastní top atrakciu typu Prahy či Álp, ktoré pôsobia ako magnet pre turistov.

Význam turizmu pre našu ekonomiku
Keď v roku 1993 vznikla Slovenská republika, zúfalo potrebovala príjmy v tvrdej valute na udržanie stabilného kurzu slovenskej koruny. V tomto prípade preukázal cestovný ruch neoceniteľnú službu novej republike. Devízové príjmy z cestovného ruchu vo výške 390 mil. USD pokryli takmer 87% celkových devízových rezerv (450 mil. USD). Veľkou výhodou týchto príjmov bolo, že prišli v hotovosti a nebolo na ne treba čakať roky ako na mnohé platby v zahraničnom obchode.

Časom sa úloha cestovného ruchu zmenila. Slovensko dokázalo preorientovať svoj zahraničných obchod z východných trhov na západné. Dnes už nežije z prenocovaní zahraničných návštevníkov, ale z vývozu automobilov a spotrebnej elektroniky. Dnes vidíme úlohu cestovného ruchu na Slovensku inde ako v generovaní devízových príjmov. Hlavnými prínosmi turizmu sú tvorba pracovných miest a udržanie zamestnanosti a osídlenia v regiónoch, kde sa nič iné nedá robiť.

Cestovný ruch je doménou malých a stredných podnikov, z ktorých mnohé sú riadené ich majiteľmi a rodinnými príslušníkmi. Mnohé z týchto miest vznikli v regiónoch postihnutých konverziou, úpadkom pôvodných výrob, v pohraničných oblastiach a v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde neexistujú alternatívne pracovné príležitosti. Cestovný ruch zostáva jedným z mála perspektívnych odvetví v okresoch na Orave, Kysuciach a Spiši.

Okrem tvorby pracovných miest v cestovnom ruchu netreba zabúdať aj na pracovné miesta vytvorené v iných odvetviach. Nákup tovarov a služieb v rámci maloobchodu vytvára následne aj pracovné miesta v odvetviach, ktoré cestovný ruch doplňujú ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ľahký priemysel a pod. Veľká časť dodávok pre cestovný ruch sa vytvára priamo v regióne. Dodávky potravín sú často z miestnych zdrojov, stavebné úpravy hotelov a penziónov robia miestne firmy. Do regiónu tak prichádza dodatočný dopyt po pracovnej sile.

Málokedy si uvedomujeme, ako sa zahraniční návštevníci podieľajú na nákupoch v slovenských obchodoch. Niekedy sa cestovnému ruchu vyčíta, že vytvára miesta málo náročné na kvalifikáciu. To platí predovšetkým pre pomocné práce v ubytovaní a pohostinstve. I tieto druhy pracovných miest sú veľmi cenné, pretože poskytujú prácu aj uchádzačom s nižším vzdelaním, ktorí by sa v iných činnostiach ťažko zamestnali. Úrady práce registrujú najviac uchádzačov o prácu práve z týchto skupín obyvateľstva. Na druhej strane sa však stále viac začínajú presadzovať podniky, ktoré vsadili na profesionalitu svojich zamestnancov.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.