Celkový pomer medzi vlastnou a prenajatou pôdou využívanou na podnikanie v poľnohospodárstve je na Slovensku približne 1 : 9. Pri priemernej výmere družstva asi 1250 ha tak ide o stovky až tisíce nájomných zmlúv v jednom družstve.

Aj bez spomínaného zákona je realitou historicky daná rozdrobenosť vlastníctva, ktorá robí kúpu výmery pôdy v stovkách hektárov veľmi ťažko realizovateľnou. Občanom iných štátov od vstupu Slovenska do EÚ komplikoval nákup pôdy iba fakt, že si na tento účel museli založiť právnickú osobu. Napriek ich finančnej disponovanosti kúpili za celé desaťročie odhadom iba 40 000 až 120 000 ha (žiadne oficiálne údaje nie sú dostupné). Pri celkovej výmere 2,4mil. ha poľnohospodárskej pôdy v SR, pričom dotácie z EÚ poberáme iba na 1,9 mil. ha, ide stále o okrajový podiel.

Zahraničná konkurencia zvyšuje jednak ceny pôdy, jednak ceny nájmov za pôdu. Za predajom pôdy zahraničným vlastníkom treba vidieť aj domácu generáciu dedičov, ktorá účelovo vyvoláva hlad po pôde, pretože ju potrebuje speňažiť. Hromadný návrat k pôde a k rodinným farmám je teda iba ilúziou.

Podľa odborníkov z branže však konkurencieschopnosť zahraničných subjektov nespočíva iba v tom, že v materských krajinách sú im poskytované výhodné úvery zaručené tamojšími vládami. Naviac disponujú špičkovými technológiami, zaručeným odbytom produkcie a dotáciami, o výške ktorých sa slovenským agropodnikateľom môže iba snívať.

„Zemědělci z Václavského náměstí"

Týmto slovným spojením v Českej republike označujú investorov, ktorí svoje financie investujú do agrobiznisu, nerozoznávajúc pšenicu od jačmeňa a kravu od kozy. Akokoľvek sa takíto investori javia zábavnými doterajším agropodnikateľom, ich existencia upozorňuje na fakt, ktorým je nezvládnutá kontinuita podnikania v družstevnom sektore a prechod družstiev do nových rúk.

Podľa Štrukturálneho cenzusu fariem z roku 2010 na Slovensku hospodária družstvá iba na 39% výmery poľnohospodárskej pôdy. Na 40% hospodária obchodné spoločnosti a 19% využívajú fyzické osoby – farmári. Podľa údajov Poľnohospodárskej platobnej agentúry bolo v roku 2012 na Slovensku 559 aktívnych poľnohospodárskych družstiev.

Keďže obchodné spoločnosti začínali v agrosektore podnikať až začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, môžeme sa domnievať, že väčšinu z nich zakladali a dodnes vlastnia ľudia vekovo skôr mladší. Naopak v družstvách prevažuje skôr generácia manažérov v dôchodkovom až v zrelom dôchodkovom veku. Z nich iba menšina vie, kto a kedy družstvo preberie a bude viesť ďalej. Nezvládnutá generačná výmena a nevykryštalizované vlastnícke pomery môžu iba urýchliť úpadok tých družstiev, ktoré k nemu podľa ekonomických ukazovateľov už dnes smerujú.

Otvára sa tak priestor nielen pre „zemědělcov z Václavského náměstí", ale aj pre investorov, ktorí to myslia s podnikaním v poľnohospodárstve vážne. SEVIS má vzťahy s podnikateľmi v poľnohospodárstve a má aj prístup k informáciám. V sektore sa pohybujeme pri úpravách vlastníckych štruktúr a dobre vnímame ako rozmýšľajú súčasní majitelia. Netreba podľahnúť panike, stačí iba využiť príležitosť. Určite však treba vedieť čo s ňou...