V roku 2012 vypracoval envirorezort pod vedením Józsefa Nagya návrh zákona o odpadoch, ktorý bol na základe viac ako tisícky pripomienok stiahnutý z konania. Následne rezort pripravil novelu starého zákona s transpozíciou smernice Európskej smernice o odpadoch. Zastavenie konania potešilo kritikov, ale nevyriešilo nekomplexnosť v súčasnej dobe platného zákona 223 z roku 2001 s 27 novelizáciami a implementáciou 10 smerníc Európskej únie. Výklad zákona a jeho aplikácia v praxi je zložitá, hlavne v prípadoch, keď si niektoré paragrafy protirečia.

Aké zásadné zmeny prináša nový návrh zákona o odpadoch?
Jeho zámerom je uplatnenie rozšírenej zodpovednosti vývozcov, dovozcov a výrobcov za výrobok od jeho produkcie až po jeho spracovanie ako odpadu podľa vzoru iných členských krajín EU. Vývozcovia, dovozcovia a výrobcovia budú tak povinní zabezpečiť na celom území Slovenska likvidáciu svojich odpadov. Môžu to vykonávať priamo alebo prostredníctvom Oprávnenej organizácie. Cieľom je snaha znížiť náklady samosprávy na oblasť nakladania s odpadom a sekundárne tak znížiť miestne poplatky za odpad.

Následne sa plánuje zavedenie 6 miestneho kódu odpadu pre jeho lepšiu identifikáciu a vybudovanie informačného systému pre zmapovanie tokov odpadu.

Návrh zákona ďalej k marcu 2016 ruší Recyklačný fond, ktorého zánik bude postupný. Podrobnejšie je opísaný v prechodných ustanoveniach, pričom zodpovednosť za plnenie záväzkov na seba prevezmú výrobcovia a štát.

Ďalšou zo zmien je bezhotovostný výkup kovov od fyzických osôb nepodnikateľov, ktorého zámerom je zníženie krádeží kovov. Podpornými opatreniami v prospech kvality služieb výkupcov kovov sú okrem iného: povinnosť výkupcu uskladniť kov 7 dní, povinnosť využívať ciachované váhy s platným certifikátom a monitorovanie kamerovým systémom.

Zásadnou zmenou v riešení problematiky nelegálnych skládok, ktorú prináša návrh zákona, je začlenenie škôd nad 266 EUR medzi trestné činy. Okrem toho sa zvýšením právomoci polície pri hľadaní vinníka v zmysle trestného zákona zvýši identifikácia pôvodcov odpadu a tým aj eliminácia nelegálnych skládok. Zákon ďalej počíta s uložením časti financií z príjmu skládok do Envirofondu, ktoré budú použité na likvidáciu opusteného odpadu.

Za pozornosť taktiež stojí ešte jedna zaujímavá povinnosť uvedená v §13 vo všeobecných povinnostiach spojených s nakladaním s odpadmi, a to povinnosť zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos).

Návrh zákona je uceleným dokumentom pokrývajúcim širokú oblasť hospodárstva, environmentálneho prostredia a zasahuje aj do bežného života jednotlivcov. Je veľmi náročné vytvoriť funkčný zákon vyhovujúci všetkým zúčastneným stranám.

Návrh zákona vytvára systém prostredníctvom Oprávnenej organizácie a informačného systému, ale nezaoberá sa ekonomickým dopadom svojho návrhu. Hovorí o triedenom zbere a zákaze skládkovania vytriedeného odpadu. V niektorých prípadoch sú však náklady na zber, zvoz, dotriedenie a expedíciu vyššie ako súčasná trhová hodnota suroviny. Zákon hovorí o triedenom zbere, no nespomína zavádzanie inovatívnych technológií. Výsledkom bude vykonávanie triedeného zberu a prevádzkovanie technológií na zhodnotenie odpadu v jednom regióne s nízkym ekonomickým efektom na oboch stranách.

Spoločnosť SEVIS sa venuje projektom zameraným na riešenie environmentálnych problémov. Projekty posudzujeme z hľadiska troch „E", čo pre projekt znamená byť Environmentálny, Efektívny a Ekonomický. Z investičného hľadiska je preto potrebné zosúladiť legislatívne návrhy pre vytvorenie vhodného prostredia na realizáciu EEE zámerov.

Na záver si preto kladiem otázku. Aká budúcnosť čaká návrh nového zákona o odpadoch a súčasné oprávnené organizácie? Uvidíme.