Rozdrobené vlastníctvo privatizovaných spoločností sa postupným skupovaním akcií koncentrovalo do rúk niekoľkých akcionárov. Ich prvým cieľom bolo získať nadpolovičný počet akcií a tým aj väčšinový podiel na hlasovacích právach. V rokoch 1995 a 1996 sa v jednotlivých spoločnostiach vyprofilovali majoritní akcionári, čo zvyčajne znamenalo výrazný útlm obchodovania s akciami príslušnej spoločnosti na burze. Pre minoritných akcionárov sa tým zúžili možnosti ďalšieho nakladania s akciami.

Minoritní akcionári aj preto v súčasnosti vnímajú svoje akcie ako bezcenné a nemajú záujem ich naďalej vlastniť a platiť za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Jedným z riešení tohto stavu je bezodplatné darovanie akcií štátu prevodom na Fond národného majetku. Toto slovenské špecifikum funguje od roku 2009 s predpokladaným ukončením k 31.12.2013. O spätnom odkupe akcií v tomto prípade však určite nemožno hovoriť.

Aké možnosti má minoritný akcionár, hľadajúci spôsob speňaženia svojich akcií?

1. Predať akcie prostredníctvom burzy. Po ukončení činnosti RM Systému pred desiatimi rokmi zostala fungovať iba Burza cenných papierov v Bratislave, a.s., kde je možné predať niektoré akciové tituly. Väčšina akcií, ktoré sú zaradené do obchodovania, je však nelikvidná. Podľa stavu k 24.5.2012 je na bratislavskej burze 13 aktívnych emisií akcií na kótovanom trhu a z nich sa obchoduje s deviatimi. Na regulovanom voľnom trhu je 81 aktívnych emisií, z toho sa po 1.1.2012 aspoň jeden obchod uskutočnil pri 46 emisiách. Naopak, pri 10 emisiách nie je zaznamenaný žiaden obchod po celý čas, kedy je emisia zaradená do obchodovania. Akcionár môže ísť k obchodníkovi s cennými papiermi a podať pokyn na predaj, ale výsledok je neistý.

2. Osloviť emitenta – teda predstavenstvo akciovej spoločnosti, ktorej akcie vlastní – a zistiť, či spoločnosť sama nemá záujem o odkúpenie vlastných akcií.

3. Obrátiť sa na inzerujúcich záujemcov o kúpu akcií. Na Slovensku pôsobia skupiny osôb, ktoré aktívne skupujú akcie s cieľom ich budúceho predaja majoritným akcionárom. Neorientujú sa iba na akcie obchodované na burze. Svoje aktivity prezentujú na internete, kde dokonca existuje platforma na registrovanie dopytu a ponuky k jednotlivým akciovým titulom. Rozšíreným spôsobom ponuky odkupovania akcií sú tiež letáčiky vhadzované do poštových schránok.

Ako postupujú emitenti, ktorí chcú odkupovať vlastné akcie?

Prvá generácia vlastníkov privatizovaných firiem postupne pripravuje buď budúci predaj svojho podielu alebo jeho odovzdanie rodinným nasledovníkom. V oboch prípadoch je výhodné, keď sú akcionárske podiely koncentrované do čo najmenšieho počtu rúk. Odkupovanie akcií do majetku emitenta je spôsob, ako túto koncentráciu zvýšiť.

Obchodný zákonník upravuje podmienky, za ktorých môže emitent nadobúdať svoje vlastné akcie a v praxi takéto odkupovania aj prebiehajú. Deje sa tak na základe rozhodnutia akcionárov na valnom zhromaždení, pričom sú oslovovaní všetci akcionári menovite. Z pohľadu emitenta akcií, ktorý má záujem o spätný odkup, je atraktívne spojiť odkupovanie akcií s procesom premeny podoby akcií, ktorý vedie k zreálneniu akcionárskej štruktúry. Premena podoby akcií umožňuje využiť lehoty stanovené zákonom na vyzdvihnutie nových akcií aj na súčasné odkupovanie vlastných akcií.

Naša spoločnosť SEVISBROKERS FINANCE o.c.p. a.s. ako jeden z mála subjektov na Slovensku poskytuje služby pri premenách podôb akcií a má relevantné skúsenosti, o čom svedčia údaje v nižšie uvedenej tabuľke. Počty premien akcií sa vzťahujú iba k spoločnostiam, ktorých akcie boli obchodované na burze a po stiahnutí akcií z obchodovania bola realizovaná premena podoby zaknihovaných akcií na listinné.

V procesoch premeny podoby akcií skupina SEVIS sprostredkovala odkúpenie akcií od viac ako 35 000 minoritných akcionárov. V jednotlivých prípadoch premien podoby svoje akcie odpredalo od 15% do 35% počtu akcionárov.

Vytesnenie minoritných akcionárov.

Od roku 2007 Zákon o cenných papieroch definuje právo výkupu akcií (squeeze-out). Toto právo si môže uplatniť majoritný akcionár, vlastniaci viac ako 95% akcií. Zároveň podľa súčasnej právnej úpravy platí, že postup možno uplatniť len pri akciách obchodovaných na burze. Minoritný akcionár má potom právo získať za svoje akcie cenu stanovenú znaleckým posudkom.

Z pohľadu vyhlasovateľa je squeez-out dlhodobý proces. Zákonná úprava totiž nepočíta s tým, že akcionárska štruktúra väčšiny slovenských akciových spoločností, ktoré boli privatizované kupónovou metódou, je rozdrobená a že sa nejedná o akcionárov, ktorí denne sledujú dianie na burze. Akcionári na ponuku odpredať svoje akcie buď nereagujú, zmenili svoje bydlisko alebo zomreli. Realizácia núteného výkupu akcií prostredníctvom súdov je tak dlhodobou záležitosťou s vopred neistým časom ukončenia.