Čo je toho skutočnou príčinou?
Vnímam to tak iba ja tým, že som v očakávaniach nesprávne nastavený a poznačený históriou, pretože za dvadsať rokov pôsobenia na tomto trhu som prešiel rôznymi obdobiami?
V samotných začiatkoch kapitálového trhu a obchodovania s veľkými akciovými podielmi pri presúvaní majoritných podielov na spoločnostiach sme uskutočňovali dohody rádovo v dňoch. Na trhu vtedy platili nejaké pravidlá a zákony, ktoré môžme z dnešného pohľadu vyhodnocovať ako nejasné, no obchod sme dokázali uzavrieť relatívne rýchlo. O niekoľko rokov neskôr, v transparentnejších podmienkach, trval čas od prvého stretnutia po podpis zmluvy už viac týždňov, pri zložitejšom prípade to bolo maximálne pár mesiacov.
Ale v poslednom období analýza a prípravná fáza obchodného prípadu trvá takmer rok a to stále nemáme v rukách ucelený materiál, na základe ktorého sa môžeme záväzne a zodpovedne rozhodnúť, či kapitálovo vstúpiť do projektu alebo investíciu odmietnuť. Hlavnú príčinu vidím v neustálych zmenách.
Čoraz viac však majú charakter nepredvídateľných zmien a takéto zmeny vyvolávajú vyššiu mieru neistoty. Pri plánovaní a príprave vstupu do investičného projektu sa dokážeme ako potenciálny investor dohodnúť s vlastníkom projektu a odsúhlasiť si dôležité parametre, postupnosť krokov ako aj časový harmonogram, ktorý vyhovuje obom stranám. Postupne sa vzájomne preverujeme a podľa toho prispôsobujeme svoje požiadavky na účasť v projekte. Dohodneme si pravidlá o vlastníctve obchodných podielov a o počte investorov. Vieme si stanoviť výšku a rozloženie rizika pre zúčastnené strany, určiť si kto a za čo bude v budúcom rozbehnutom projekte niesť zodpovednosť a znášať dôsledky. Vieme dokonca aj predpokladať, resp. nastaviť naše budúce správanie pre prípad, keď dôjde k zlyhaniu a k zhoršeniu vzťahov. A potom, keď sme si namodelovali budúcnosť účastníkov projektu, rozbiehame proces získavania predbežných dohôd, podkladov, povolení a vyjadrení. Zároveň si overujeme kľúčové kritéria a parametre úspešnosti projektu, ktoré sú podmienkou k nášmu definitívnemu rozhodnutiu započať investičnú fázu projektu.
A tu vstupujú do hry spomínané neočakávané zmeny:
1) zmeny v už získaných vyjadreniach verejných inštitúcií;2) rozdielny výklad právnych predpisov; 3) nedodržiavanie zákonných lehôt a s tým spojené obštrukcie; 4) zmeny legislatívy, kde počas posudzovania v krátkom čase za sebou dôjde k viacerým úpravám, ktoré významne zvrátia nastavené očakávania; 5) zmeny v určenom termíne prijatia legislatívnych noriem záväzných pre krajiny EU; 6) zmeny v správaní sa laickej verejnosti, ktorá má nutkavú potrebu sa k projektu vyjadrovať; 7) zmeny v osobách na kľúčových postoch budúcich dodávateľov a odberateľov; 8) zmena v počte účastníkov na projektoch, a to hlavne nežiadaných. A iné zmeny, ktoré môžu vplývať na priebeh posudzovania projektu a výrazne tak menia rozmer prípravy.
Samotný dopad týchto zdržaní nemá zásadný vplyv pre našu firmu. Ide hlavne o zvýšené náklady spojené s agendou, náročnejšie riadenie cash-flow, prípadné blokovanie časti našich kapacít. S tým sa však v našom biznise počíta a sme na to patrične kapitálovo pripravení.
Ako podstatne väčší problém vnímam fakt, že nedokážem v primeranom čase predložiť klientom - perspektívnym investorom, sľúbenú príležitosť, o ktorej spolu predbežne a priebežne diskutujeme. Som však zástancom kvality, a tak nepristupujeme k riešeniu, ponúkať investorom akúkoľvek príležitosť, ktorá sa síce na prvý pohľad javí ako zaujímavá, ale neprešla detailným posúdením. Budeme radšej vytrvalo vyhľadávať projekt, o ktorého kvalitách budeme jednoznačne presvedčení.
Často sa stretávam s názorom, že doba je rýchla a treba sa rýchlo rozhodovať. Myslím si však, že rýchlosť doby a rýchlosť v posudzovaní a rozhodovaní sa o investícii, nie sú v priamej úmere. Podľa môjho názoru platí, že čím dlhšia je očakávaná doba návratnosti projektu, tým vzniká väčšia neistota, a tak nastupuje potreba dlhšie a dôkladnejšie analyzovať a vyhodnocovať takýto projekt. Aj keď sa zdá, že existuje na trhu prebytok ponuky voľných finančných zdrojov, opatrnosti nie je nikdy dosť, keďže vo väčšine prípadov dopytu na financovanie projektu sa jedná o dlhodobý biznis.
V takýchto prípadoch zvýšenie tlaku ktorejkoľvek strany na skrátenie času v procesoch posudzovania a rozhodovania určite nezvýši istoty budúcej úspešnosti. Naopak, môže zapríčiniť zvýšenie podielu neidentifikovaného rizika vedúceho k neúspechu projektu.
Pavol Prekop
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
