Začiatkom roka Slovensko vstúpilo do prestížneho klubu Eurozóny. Vstupu predchádzalo more diskusií a protichodných názorov. Ekonómovia sa však v podstate zhodujú na tom, že čím je nejaká krajina menšia a čím je jej ekonomika otvorenejšia voči svetu, tým viac prevažujú pozitíva spoločnej meny nad jej negatívami.

Dobrý dom musí stáť na dobrých základoch. Vyspelé ekonomiky nestoja na drancovaní prírodného bohatstva či na rozpredávaní národného majetku. Vyspelé ekonomiky stoja na širokej a zámožnej strednej vrstve.

O cestovnom ruchu sa často hovorí, že má na Slovensku mimoriadnu perspektívu. Máme krásne hory, veľa historických pamiatok a bohatý folklór. Turisti by sa k nám mali hrnúť. Ako je to však v skutočnosti. Sme vyhľadávanou turistickou destináciou? Povedzme si hneď na úvoad, že v cestovnom ruchu Slovensko dieru do sveta neurobilo. V roku 2012 malo podiel na celkových príchodoch turistov v Európe len 0,3% a na celkových príjmoch z medzinárodného cestovného ruchu 0,5%.

Bežne sa dozvedáme, že kto chce veľa zarobiť, musí investovať do akcií. Tie zarábajú omnoho viac ako dlhopisy, nevraviac už o bankových vkladoch. Historické dáta podporujú tieto tvrdenia. Čerstvý nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Shiller zozbieral dáta o vývoji amerického akciového trhu od roku 1871. Za posledných 142 rokov akcie (vrátane vyplatených dividend) zarábali v priemere 6,5% ročne, v reálnych cenách (po odpočítaní inflácie). Dlhodobý priemer pritom zohľadňuje aj dve svetové vojny a dva tucty hospodárskych kríz, keď sa akciám moc nedarilo.

Tak nám Amerika neskrachovala, vydýchli sme si v októbri. Ale iba na čas. V januári 2014 hrozí ďalšia odstávka vlády a začiatkom februára zas pokračovanie ťahaníc o navýšení dlhového stropu. Obe udalosti sa už v USA stali politickým folklórom, v ktorom republikáni i demokrati predvádzajú, ako hlboko môže spadnúť politická reprezentácia najbohatšej krajiny sveta, keď zahodí zdravý rozum.

Zmeny v slovenskej ekonomike obyčajne vnímame cez údaje štatistického úradu o raste hrubého domáceho produktu či (ne)zamestnanosti, alebo cez každoročné a únavné zmeny v predpisoch o daniach a odvodoch. Je v ľudskej povahe, že okamžité a najmä negatívne javy sú tie, ktoré pútajú najväčšiu pozornosť. V slovenskej ekonomike sa však dejú aj pomalé, no veľmi hlboké štrukturálne zmeny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia našu budúcnosť.

Rok 2010 by mohol byť pre slovenskú ekonomiku rokom zotavenia. Podľa najnovších prognóz Európskej komisie a Ministerstva financií z novembra 2009 sa predpokladá, že rast HDP by sa mohol dostať na úroveň cca 2%. Je to však podmienené stabilizáciou ekonomiky v západnej Európe a udržateľnosťou rastu aj po postupnom stiahnutí vládnych stimulačných balíčkov.

Minulý rok bol pre slovenskú ekonomiku zlý, ten súčasný je oniečo lepší. Na rok 2011 máme celkom dobré správy. Tou hlavnou dobrou správou je, že ekonomický rast s veľkou pravdepodobnosťou dosiahne minimálne 3%. Strochou šťastia (ak sa vNemecku nič nepokazí) môže náš HDP vzrásť aj o4%. Ekonomické prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu aj slovenských analytikov sa zhodujú vtom, že náš rast bude dvojnásobný oproti priemeru Eurozóny aUSA. Slovensko má malú otvorenú ekonomiku, ktorá veľmi citlivo reaguje na výkyvy dopytu vo veľkých štátoch Eurozóny, najmä Nemecka. Apretože nemecká ekonomika vykazuje neočakávane dobrý nárast, nemeckí spotrebitelia budú ochotnejší kupovať autá atelevízory vyrobené na Slovensku.

Vytvorenie novej verzie Eurovalu vyvolalo viac otázok, ako poskytlo odpovedí. Dobre, miesto núdzového (a horúcou ihlou zošitého) riešenia bude Eurozóna disponovať stálou inštitúciou na riešenie finančných problémov suverénnych štátov. Možno pochopiť aj to, že stála inštitúcia s vlastným kapitálom dokáže na finančných trhoch operovať omnoho pružnejšie ako nekonečné schôdzky 17 rozhádaných hláv štátov. Základná otázka však zostala nezodpovedaná: čo vlastne nový Európsky stabilizačný finančný mechanizmus vyrieši? Odpoveď je bohužiaľ krátka: takmer nič. Nanajvýš umožní pružnejšiu reakciu na problémy, nemôže však riešiť ich príčiny. Žiadna nadnárodná dlhová agentúra (ktorou Euroval 2 je) nedokáže zvýšiť výkonnosť periférnych ekonomík na úroveň Nemecka, Fínska či Holandska. Premena Portugalska na nové Holandsko a Grécka na nové Fínsko môže byť pútavou ekonomickou sci-fi, nie však skutočným ekonomickým príbehom, ktorého sa naša generácia dočká.

Nebolo by lepšie, keby sa Grécko vrátilo k drachme a svoje problémy s konku-rencieschopnosťou riešilo normálnou devalváciou meny? Aj slovenská koruna párkrát devalvovala a export potom vždy ožil. Nie je však devalvácia ako devalvácia. Tie naše prichádzali viac menej postupne a činili niekoľko percent.