sk   en

1 2 3 4 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

pondelok, 09 september 2013 15:45

Čo sa odohráva v slovenskej ekonomike?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zmeny v slovenskej ekonomike obyčajne vnímame cez údaje štatistického úradu o raste hrubého domáceho produktu či (ne)zamestnanosti, alebo cez každoročné a únavné zmeny v predpisoch o daniach a odvodoch. Je v ľudskej povahe, že okamžité a najmä negatívne javy sú tie, ktoré pútajú najväčšiu pozornosť. V slovenskej ekonomike sa však dejú aj pomalé, no veľmi hlboké štrukturálne zmeny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia našu budúcnosť.

Slovensko sa integruje do globálnej ekonomiky stále viac

Často sa hovorí o tom, aká je slovenská ekonomika malá a otvorená voči zahraničiu. Ale až s odstupom času vidíme, ako veľmi táto otvorenosť narástla. Koncom 80-tych rokov žilo Slovensko najmä z exportov zbrojnej techniky a strojárenských výrobkov. Podiel exportov všetkých tovarov a služieb na HDP vtedy činil 27%. V roku 2012 už činil podiel exportov tovarov a služieb na našom HDP neuveriteľných 95,4%. Tento trend je spojený s príchodom zahraničných investorov, najmä multinacionálnych spoločností (MNS) po roku 2000. Tí k nám prišli potom, keď sa prvej vláde M. Dzurindu podarilo stabilizovať makroekonomické prostredie, vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie a zabezpečiť členstvo Slovenska v Európskej únii. MNS prevzali niektoré existujúce, ale predovšetkým vybudovali nové závody vybavené špičkovými technológiami a rýchlo zapojili Slovensko do globálnych sietí výroby a obchodu.

Špecializujeme sa dobre?

S príchodom zahraničných investorov a integráciou do globálnych trhov súvisela aj zmena odvetvovej štruktúry našej ekonomiky. Ešte v roku 1997 tri najdôležitejšie odvetvia tvorili 31,4% a päť najdôležitejších odvetví 43% celkových exportov našich tovarov. V roku 2011 už tri najdôležitejšie odvetvia (automobilky, elektrotechnika a stroje) tvorili 53,2% a päť najdôležitejších odvetví až 65,5% celkových exportov. Naša ekonomika sa teda čoraz viac špecializuje na úzky okruh odvetví. Takýto vysoký stupeň špecializácie samozrejme vyvoláva obavy.

Čo keď raz automobilky a továrne na televízory odídu? Nezopakuje sa situácia z rokov 1990-1993, keď po rozpade zbrojnej výroby slovenská ekonomika spadla na kolená? Nemali by sme sa snažiť o vyššiu diverzifikáciu odvetví a robiť aj niečo iné ako autá a televízory? Odpoveď bude možno prekvapujúca: nie, nemali by sme sa o to veľmi snažiť.

Malá krajina nemôže vyrábať všetko. Musí sa špecializovať, aby prerazila úzkym, ale kvalitným sortimentom. O výrobu všetkého možného sa kedysi pokúšalo Albánsko, keď sa poharkalo najprv so sovietskymi a neskôr aj čínskymi priateľmi. A tak aj dopadlo. Nám naozaj neostáva nič iné, ako robiť tie autá a televízory stále lepšie a lepšie.

Zdvihnú automobilky kotvy? 

Ale predsa len: čo sa s nami stane, keď raz automobilky zodvihnú kotvy a odplávajú po Dunaji do Rumunska za nižšími daňami a lacnejšou prácou? Veď aj ku nám prišli investori z krajín, ktoré už na výrobu boli príliš drahé. Takáto situácia sa raz zopakuje aj u nás. Záleží však na tom, čo a akým spôsobom odpláva dolu Dunajom. V priemyselnej politike sa čoraz viac presadzuje koncepcia tzv. inteligentnej špecializácie („smart specialisation“). Koncepcia hovorí, že krajina špecializujúca sa na úzky okruh odvetví je taká úspešná, ako sú jej odvetvia ukotvené a prepojené. Rozoberme si teraz tieto pojmy bližšie.  

Sú odvetia u nás dobre ukotvené?

Ukotvenosť („embeddedness“) hovorí o tom, aká časť nejakého finálneho produktu sa vyrába doma, a aká sa dováža na montáž zo zahraničia. Taký automobil je napríklad veľmi komplexný výrobok a nie všetky súčiastky sme schopní na Slovensku vyrobiť. Dôležité však je, že ich u nás vyrábame stále viac.

V roku 2013 začala slovenská vláda v spolupráci s Európskou komisiou pripravovať Stratégiu inteligentnej špecializácie. Stratégia je podkladovým dokumentom pre čerpanie Štrukturálnych fondov pre výskum, vývoj a inovácie v rokoch 2014-2020. V rámci expertných štúdií, ktoré robil široký tím špecialistov (vrátane autora tohto článku) sa vykonala analýza tzv. input-output tabuliek za roky 2007-2009 (posledné dostupné dáta). Tabuľky podrobne popisujú toky dodávok medzi jednotlivými odvetviami slovenskej ekonomiky, ako aj slovenské dovozy a vývozy.
 
Dáta prezradili, že v roku 2007 sme museli do odvetvia výroby automobilov doviezť 76% súčiastok. V roku 2009 to bolo už len 64%. V elektrotechnickom priemysle a spotrebnej elektronike dovozná náročnosť v tom istom období klesla zo 65% na 52%. Čo to znamená? Väčšinu súčiastok na komplexné produkty musíme ešte stále dovážať zo zahraničia, ale podiel domácej výroby neustále rastie. Znamená to, že dve kľúčové odvetvia (výroba motorových vozidiel a spotrebnej elektroniky) sú čoraz viac integrované do produkčných štruktúr slovenskej ekonomiky, t.j. sú lepšie ukotvené. Vyššia ukotvenosť týchto kľúčových odvetví je pre nás veľkým prínosom: (a) čím väčšiu časť produkcie komplexných produktov vyrábame u nás, tým viac našich ľudí zamestnáme, a (b) tým ťažšie bude tieto odvetvia od nás preniesť niekde do Rumunska. 
 

Tkanivo odvetví sa zahusťuje

Druhým významným a pozitívnym trendom v slovenskej ekonomike je rastúca prepojenosť rôznych odvetví („related variety“). Vráťme sa späť k automobilkám. Pneumatiky, sedadlá, prístrojové dosky, brzdové doštičky či navigačný softvér dodávajú veľmi rozdielne odvetvia. Ak sú však ich výrobcovia umiestnení blízko seba, môžu častejšie a lepšie komunikovať a vytvárať tak kvalitnejšie automobily. Analýza input-output tabuliek naznačila, že hlavné exportné odvetvia sú navzájom relatívne dobre prepojené v rámci dodávateľsko-odberateľských sietí a tiež s inými, stredne významnými odvetviami (výroba gumy a plastov, výroba strojov a zariadení, výroba elektrických strojov, výroba kovových výrobkov a konštrukcií). Aj tento trend prispieva k určitej stabilizácii kľúčových odvetví. Čím viac sú tieto odvetvia previazané so subdodávateľskými aktivitami v odvetviach kovov, plastov či softvéru, tým viac klesá riziko odchodu celých odvetví. Aby bolo jasné: niektoré aktivity, napríklad montáž, raz odídu za nižšími mzdami. Iné však zostanú. Budovanie sietí dodávateľov a odberateľov trvá roky a nie je jednoduché ich zo Slovenska vytrhnúť a vybudovať inde.

Kde sú slabé miesta?

Zatiaľ sme hovorili o pozitívnych trendoch. Sú však aj trendy, ktoré nepotešia. Je síce pravda, že čoraz viac súčiastok vyrábame u nás. Ale kto ich vyrába? Často sú to etablovaní zahraniční dodávatelia, ktorí prídu za materskou firmou (Kia či Samsung) kdekoľvek. A kamkoľvek za ňou aj odídu.

Slovenské firmy sa do dodávateľských sietí integrujú len ťažko. Druhým problémom je pretrvávajúca nízka úroveň pridanej hodnoty. Vo výrobe automobilov a spotrebnej elektroniky dosiahla len okolo 14%. Súčiastky sa u nás len vyrábajú a montujú. Dobre platené činnosti, ako je výskum, dizajn, marketing, či finančné služby sa stále robia vonku.

Naša „domáca úloha“ v období rokov 2014-2020 je jasná. Z hľadiska inteligentnej špecializácie je vhodné zamerať sa na ďalší rozvoj komplementárnych odvetví súvisiacich s výrobou automobilov a spotrebnej elektroniky a zvyšovať ich úroveň pridanej hodnoty. Slovenské malé a stredné firmy sa musia viac snažiť o zapojenie do dodávateľských reťazcov pre multinacionálne spoločnosti. Ako? Budú musieť do výroby angažovať omnoho viac inovácií, výskumu a vývoja ako doteraz. Sľubnou oblasťou sa ukazujú aj informačné a komunikačné technológie (IKT), kde má Slovensko vybudovanú slušnú základňu ľudských zdrojov. Sektor IKT bude fungovať jednak ako samostatný vývozný artikel a jednak ako komplementárny vstup pri výrobe automobilov a spotrebnej elektroniky (napr. navigačné soft-véry, riadiace systémy, komunikačné systémy a pod.).

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC.
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

Prečítané 2181 krát