Slovensko sa integruje do globálnej ekonomiky stále viac

Často sa hovorí o tom, aká je slovenská ekonomika malá a otvorená voči zahraničiu. Ale až s odstupom času vidíme, ako veľmi táto otvorenosť narástla. Koncom 80-tych rokov žilo Slovensko najmä z exportov zbrojnej techniky a strojárenských výrobkov. Podiel exportov všetkých tovarov a služieb na HDP vtedy činil 27%. V roku 2012 už činil podiel exportov tovarov a služieb na našom HDP neuveriteľných 95,4%. Tento trend je spojený s príchodom zahraničných investorov, najmä multinacionálnych spoločností (MNS) po roku 2000. Tí k nám prišli potom, keď sa prvej vláde M. Dzurindu podarilo stabilizovať makroekonomické prostredie, vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie a zabezpečiť členstvo Slovenska v Európskej únii. MNS prevzali niektoré existujúce, ale predovšetkým vybudovali nové závody vybavené špičkovými technológiami a rýchlo zapojili Slovensko do globálnych sietí výroby a obchodu.

Špecializujeme sa dobre?

S príchodom zahraničných investorov a integráciou do globálnych trhov súvisela aj zmena odvetvovej štruktúry našej ekonomiky. Ešte v roku 1997 tri najdôležitejšie odvetvia tvorili 31,4% a päť najdôležitejších odvetví 43% celkových exportov našich tovarov. V roku 2011 už tri najdôležitejšie odvetvia (automobilky, elektrotechnika a stroje) tvorili 53,2% a päť najdôležitejších odvetví až 65,5% celkových exportov. Naša ekonomika sa teda čoraz viac špecializuje na úzky okruh odvetví. Takýto vysoký stupeň špecializácie samozrejme vyvoláva obavy.

Čo keď raz automobilky a továrne na televízory odídu? Nezopakuje sa situácia z rokov 1990-1993, keď po rozpade zbrojnej výroby slovenská ekonomika spadla na kolená? Nemali by sme sa snažiť o vyššiu diverzifikáciu odvetví a robiť aj niečo iné ako autá a televízory? Odpoveď bude možno prekvapujúca: nie, nemali by sme sa o to veľmi snažiť.

Ale predsa len: čo sa s nami stane, keď raz automobilky zodvihnú kotvy a odplávajú po Dunaji do Rumunska za nižšími daňami a lacnejšou prácou? Veď aj ku nám prišli investori z krajín, ktoré už na výrobu boli príliš drahé. Takáto situácia sa raz zopakuje aj u nás. Záleží však na tom, čo a akým spôsobom odpláva dolu Dunajom. V priemyselnej politike sa čoraz viac presadzuje koncepcia tzv. inteligentnej špecializácie („smart specialisation“). Koncepcia hovorí, že krajina špecializujúca sa na úzky okruh odvetví je taká úspešná, ako sú jej odvetvia ukotvené a prepojené. Rozoberme si teraz tieto pojmy bližšie.  

Sú odvetia u nás dobre ukotvené?

Ukotvenosť („embeddedness“) hovorí o tom, aká časť nejakého finálneho produktu sa vyrába doma, a aká sa dováža na montáž zo zahraničia. Taký automobil je napríklad veľmi komplexný výrobok a nie všetky súčiastky sme schopní na Slovensku vyrobiť. Dôležité však je, že ich u nás vyrábame stále viac.