V súčasnosti je euro v Grécku vzhľadom na výkonnosť ekonomiky nadhodnotené asi o 20%. Ak by však Grécko opustilo Eurozónu a znovu zaviedlo drachmu, jej kurz voči euru by okamžite padol nie o 20%, ale možno aj o 30% až 50%. Asi len málo ľudí by bolo ochotných držať v ruke bankovky alebo dlhopisy problémového štátu. Devalvácia meny o 30-50% by mala niekoľko pustošivých dôsledkov. Po prvé, prechod na novú menu sa už dnes nedá utajiť. Ľudia aj podniky by sa zúfalo snažili vybrať z gréckych bánk svoje úspory a presunúť ich do Nemecka či Švajčiarska. Už dnes sa odhaduje, že Gréci previedli do zahraničia asi štvrtinu až tretinu úspor. Útok na banky by ekonomiku úplne položil. Devalvácia by spôsobila okamžitý nárast hodnoty zadlženia v eurách o spomínaných 30% až 50% a štátu by nezostalo nič, len vyhlásiť divoký bankrot. Veľmi zle by dopadli aj grécke podniky. Predstavte si, že vaša firma obchoduje so zahraničím a dlží dodávateľom 100 tisíc eur. Po devalvácii by táto suma narástla cez noc o tretinu až polovicu. Máloktorý podnik by zniesol takýto náhly nárast dlhu. Zavedenie drachmy by de facto prerozdelilo bohatstvo od veriteľov k dlžníkom, potrestalo by poctivých a zvýhodnilo by špekulantov.

Iste, krátkodobé dôsledky by boli katastrofálne. Nevyriešilo by však zavedenie a devalvácia drachmy grécky problém v dlhodobom výhľade? Devalvácia je užitočná len pre krajiny, ktorých ekonomika visí na exporte, ako je napríklad Slovensko. Grécko vyváža omnoho menej. Najhorším dôsledkom divokého bankrotu Grécka by však bol dominový efekt v Eurozóne. Veľmi rýchlo by nasledovalo Portugalsko a po ňom Taliansko. Tým by Eurozóna skončila. Následky pre malé ekonomiky ako je Slovensko si len ťažko vieme predstaviť. Preto je lepšie Grécko udržať na umelom dýchaní, aj keď to nie je zadarmo. Kedy budeme môcť umelé dýchanie odpojiť, to zatiaľ nevieme.