Inou vecou je, keď o investičný stimul žiada firma, ktorá nič nové neprináša. Iba sľubuje, že „udrží už vytvorené pracovné miesta“. A nejde o malé čiastky. V žiadostiach adresovaných ministerstvám hospodárstva a financií lietajú desiatky miliónov eur. Kórejský výrobca elektroniky nedávno žiadal o investičný stimul vo výške 28 miliónov eur. Už pred rokmi sľuboval, že na Slovensku postaví výskumno-vývojové centrum. Slovensko patrí vo výskume a inováciách ku koncovým svetlám európskeho vlaku. Výskumné centrum od kórejského gigantu by sme potrebovali ako soľ. Lenže žiadosť o stimul už o ničom takom nehovorí. Výrobca jednoducho chce daňovú úľavu.

Niektoré žiadosti sú doslova absurdné. Na jedno pracovné miesto pýtajú 60 tisíc eur. Čo si máme o takýchto žiadostiach myslieť? Že ich v podstate môže podávať úplne každý. Veď takmer každá firma kohosi zamestnáva a hocikto tak môže štátu poslať nekrytý šek. Na Slovensku mimochodom máme 120 tisíc malých a stredných podnikov. Prečo by aj tie nemali žiadať o stimuly? Stále viac je nám jasné, že potrebujeme pre investičné stimuly jasné pravidlá. Aby sme ako štát kvôli takýmto stimulom nakoniec nezbankrotovali.