Naše vládne špičky už roky hovoria o podpore kapitálového trhu. Predložený návrh sa v jednej svojej časti venuje práve oblasti príjmov z kapitálového majetku (t.j. §7 zákona). Všetky príjmy z kapitálového majetku by od roku 2016 mali predstavovať „osobitný základ dane“, pričom sadzba dane z nich by vždy mala byť 19%, nezávisle na výške ostatných príjmov.

To znamená, že daňovníkovi - fyzickej osobe by z hľadiska dane z príjmu malo byť v podstate jedno, či príjem z kapitálového majetku bude zdaňovaný zrážkovou daňou alebo cez daňové priznanie. Aj naďalej by však mal byť rozdiel v odvodoch do zdravotnej poisťovne, do ktorej by mal byť odvod z príjmov uvádzaných v daňovom priznaní aj naďalej platený.

Asi najzaujímavejšou zmenou by mal byť tzv. ročný časový test, t.j. oslobodenie od dane z príjmov z predaja cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí jedného roka držania takéhoto cenného papiera fyzickou osobou. Platiť by to malo pre cenné papiere obchodované na všetkých burzách. (Obchodov na našej Bratislavskej burze cenných papierov je veľmi málo a ani nový titul - Slovak Telecom sa na nej neobjaví.) Tieto príjmy by (podľa novely zákona o zdravotnom poistení) rovnako nemali byť predmetom odvodu do zdravotnej poisťovne.

Teraz si možno majitelia akciových spoločností položia otázku: „Vrátime akcie našej spoločnosti na burzu?“ Na prvý pohľad by sa to mohlo zdať celkom zaujímavé, hlavne ak chcú akcionári predávať svoje akcie. Na druhej strane množstvo povinností týkajúcich sa zverejňovania informácií o emitentovi, množstvo termínov, ktoré treba dodržiavať a hlásení, ktoré treba podávať rôznym inštitúciám, od zámeru vstúpiť na trh burzy skôr odrádza.

Príjmom oslobodeným od dane by mal byť aj príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom (novelou zákona o cenných papieroch) vrátane príjmu vyplateného daňovníkovi (fyzickej osobe) po uplynutí 15-tich rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia. V súvislosti s definíciou dlhodobého investičného sporenia je v rámci tejto novely navrhnutá aj novela zákona o cenných papieroch.

Dlhodobým investičným sporením je investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených na posky ovanie investičných služieb riadenia porfólia a vykonávaniepokynov klienta na jeho účet. V portfóliu môžu byť len cenné papiere a iné finančné nástroje obchodované na regulovanom trhu.

V prípade, že počas držania cenného papiera v porfóliu, s ním prestane byť obchodované na regulovanom trhu, tak sa jeho držanie v portfóliu nepovažuje za porušenie zákona. Portfólio musí byť zriadené na dobu minimálne pätnásť rokov a počas tohto obdobia nesmie byť z neho vyplatené žiadne plnenie. Maximálna suma, ktorú možno do portfólia dlhodobého investičného sporenia ročne vložiť je 3.000 eur.

V prípade akéhokoľvek plnenia z dlhodobého investičného sporenia počas doby jeho trvania je porušením podmienok dlhodobého investičného sporenia a daňovník by mal byť povinný do daňového priznania uviesť súčet všetkých príjmov dosiahnutých v portfóliu dlhodobého investičného sporenia počas všetkých rokov jeho trvania. Podklad pre daňové priznanie daňovníkovi musí dodať finančná inštitúcia, ktorá jeho portfólio spravovala.

Dlhodobé investičné sporenie by malo mať, narozdiel od investovania do podielových fondov, charakter individuálneho portfólia. Evidencia, ktorú bude musieť finančná inštitúcia viesť o každom jednotlivom obchode v portfóliu, bude podstatne náročnejšia, ako evidencia podielových fondov, predovšetkým z dôvodu rizika porušenia podmienok sporiteľom.

Teraz si už budeme musieť počkať, v akej podobe nakoniec parlament túto novelu zákona o dani z príjmov, zákona o cenných papieroch a zákona o zdravotnom poistení prijme.