Navrhovaná novela je pomerne rozsiahla. Pre majiteľov spoločností je v nej niekoľko zásadných zmien, ktoré ovplyvnia ich podnikanie.
Znovu sa mení systém odpisovania hmotného majetku.
Od roku 2015 by hmotný majetok mal byť rozčlenený do šiestich odpisových skupín, pričom doba odpisovania hnuteľného majetku podľa zatriedenia do odpisových skupín 1 až 4 má byť 4, 6, 8 a 12 rokov a nehnuteľného majetku - budov a stavieb v skupinách 5 a 6 má byť 20 a 40 rokov. V šiestej odpisovej skupine, t.j. odpisovanie počas 40 rokov, majú byť zaradené v podstate všetky budovy okrem výrobných hál.
Okrem tejto zmeny je v novele navrhnuté, že len u druhej a tretej odpisovej skupiny (t.j. odpisovanie počas 6 a 8 rokov) je možné použiť odpisovanie zrýchlené. Všetky ostatné odpisové skupiny môžu byť odpisované len systémom rovnomerného odpisovania. Tieto podmienky odpisovania by mali platiť aj pre všetky už zaradené a odpisované položky hmotného majetku. Štát týmto spôsobom chce získavať dane z príjmu od podnikateľských subjektov skôr, pričom však bude pravdepodobne dochádzať k zastarávaniu predovšetkým budov, ktoré nemajú charakter výrobných hál (t.j. administratívnych budov, hotelov, bytových domov a pod.), nakoľko investíciu do týchto objektov by smel vlastník do nákladov rozpúšťať rovnomerne 40 rokov.
Ďalšou zásadnou zmenou by mali byť zákonom definované Pravidlá nízkej kapitalizácie.
V novom § 21a sú definované podmienky, za ktorých úrok z pôžičky od závislej osoby môže byť daňovo uznaným nákladom. Dôvodová správa vysvetľuje účel tejto zmeny v posilnení ručenia vlastníka spoločnosti za záväzky dlžníka. Z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu je tento návrh daňovo neutrálny, nakoľko v súčasnosti veriteľ úrokový výnos z pôžičky poskytnutej závislej osobe zahŕňa do daňového základu a dlžník si ho uplatňuje v plnej výške ako daňový náklad. Pokiaľ by výška daňovo uznateľného výdavku bola obmedzená, tak u veriteľa sa samozrejme zníži daňový základ, lebo úročenú pôžičku poskytovať nebude. Významne sa však zvýši náročnosť pri prepočítavaní daňovo uznateľných nákladov, nakoľko v zákone je definovaný výpočet, ktorý pre určenie výšky daňovo uznateľného úrokového nákladu by mal dlžník používať.
Aj táto novela by mala meniť uplatňovanie nákladov pri leasingu, takže pokiaľ spoločnosť používa leasing ako zdroj financovania, môže sa jej stať, že od 1.1.2015 bude o leasingoch z rôznych období účtovať a daňovo ich uplatňovať niekoľkými spôsobmi.
Znovu by mali byť viaceré náklady daňovo uznateľné až po ich zaplatení (napr. náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov - tieto by mali byť zahrnované do nákladov rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, kedy o nich daňovník účtoval, náklady za nájomné, odplaty za sprostredkovanie). Navyše obmedzuje výšku provízií za sprostredkovanie, ktorá môže byť daňovo uznateľná, na max.10% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.
Navrhuje sa obmedzenie vstupnej ceny osobného automobilu na 48.000 EUR. U všetkých osobných automobilov s vyššou obstarávacou cenou, by bolo potrebné prepočítavať daňovo uznateľný odpis. Rovnako je aj určená daňovo uznateľná maximálna suma ročného nájmu osobného automobilu na 14.400 EUR.
Zmena, ktorá je tvorcami zákona prezentovaná ako podpora výskumu a vývoja u podnikateľských subjektov je definovaná v novom § 30c - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.
Podľa predloženého návrhu, by malo byť možné od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať súčet nasledujúcich položiek.
1) 25% výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,
2) 25% mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer, pričom zamestnanec sa podieľa na realizácii projektu výskumu a vývoja a pred uzatvorením pracovného pomeru bol absolventom školy,
3) 25% výdavkov vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnovaných do odpočtu.
Tento odpočet by však malo byť možné uplatniť len za presne definovaných podmienok:
- projekt nesmie byť ani čiastočne financovaný z verejných zdrojov,
- nemožno uplatniť výdavky na služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu obstarané od iných osôb s výnimkou SAV, štátnych a verejných vysokých škôl, iných vedeckých a certifikačných štátom zriadených inštitúcií, osôb s osobitným osvedčením,
- projekt musí byť vypracovaný ako samostatný dokument s definovanými náležitosťami, náklady na projekt musia byť účtované samostatne.
Ak daňovník predá nehmotné výsledky projektu výskumu a vývoja a uplatňoval si v predchádzajúcich obdobiach nárok na odpočet, potom je povinný podať dodatočné daňové priznanie a nárokovaný odpočet z titulu projektu výskumu a vývoja dodaniť.
Je otázne, pre koľko podnikateľov by takto definovaná a zošnurovaná „podpora výskumu a vývoja" mohla byť motivujúca, lebo pri predstave prácnosti, ktorá sa za splnením podmienok skrýva, mám pocit, že nebude veľa menších a stredných firiem, ktoré by mali záujem tento odpočet využiť.
Čo z tohto návrhu zákona nakoniec bude našim parlamentom schválené sa dozvieme koncom tohto roku. Takže milí podnikatelia, tešte sa na zmeny daňovej a účtovnej legislatívy v budúcom roku.
