sk   en

1 2 3 4 5_1 6

O SEVISe

Kapitálový trh a investovanie

Pohľad právnika

Dane

Prognózy

Zaujímavosti

utorok, 10 jún 2014 02:00

Skapal pes a oživiť ho nemá kto!

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Neteší ma vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa zmeniť nedajú, kde sa ťažko hľadá východisko a negatívny názor len zbytočne dramatizuje stav. No v prípade slovenského kapitálového trhu, ktorého som súčasťou už viac ako 20 rokov, sa vyjadriť potrebujem. Vyrástli sme na kupónovej privatizácii, na investičných fondoch, na rozdielnej znalosti a schopnosti účastníkov nakladať so svojimi akciami. V súčasnosti „kupónka" už vôbec nie je aktuálna a všetky investičné fondy zanikli alebo sa v minulosti zmenili na akciové spoločnosti, resp. podielové fondy.

Takto transformované preživšie spoločnosti však už nevlastnia akcie slovenských podnikov, ktoré sa obchodujú na burze. DIK-ovia, ako sme nazývali majiteľov akcií, tiež už dohrali svoju úlohu. Tí šťastnejší predali svoje podiely na burze, tí ostatní ich v posledných rokoch vracajú na FNM ako „bezcenné cenné papiere". Po viac ako 20-ročnej histórii naďalej zostáva v pamäti ľudí stopa, že privatizované podniky a pôvodné finančné subjekty tvoria kapitálový trh. Pripadá mi zvláštne, že aj osoby, ktoré majú vyššie povedomie o tejto problematike, stále pracujú s predstavou, že v tomto segmente je základňa, na ktorej sa dá stále stavať a veria v možnosť naštartovať kapitálový trh.

Čo je vlastne podstatou kapitálového trhu?

Primárne má slúžiť na získanie kapitálu a dáva následnú možnosť obchodovať s podielmi, resp. s akciami s cieľom zabezpečiť likviditu a trhové ocenenie. Dáva aj možnosť špekulatívnych obchodov, na ktorých sa dá zarobiť. Žiaľ, slovenský trh so slovenskými cennými papiermi ani jednu z týchto možností reálne a vo väčšej miere neumožňuje.

Dá sa vôbec tento náš domáci trh oživiť?

Predtým ako rozbiehame nové projekty alebo naprávame pochybenia, mám vo zvyku si vymodelovať ideálnu scénu. V prípade myšlienky oživenia domáceho kapitálového trhu je moja ideálna scéna nasledovná: podniky získavajú časť nových finančných zdrojov pre nové projekty prostredníctvom kapitálového trhu a tým sa na trhu zvyšuje počet investičných príležitostí. Ďalej je umiestnenie definovaného podielu akcií štátnych strategických podnikov na obchodovanie na burze v celospoločenskom záujme, nakoľko tento spôsob predaja dokáže vygenerovať objektívnu a najvýhodnejšiu cenu. Na trhu sú dostupné atraktívne cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na burze v dostatočne veľkých objemoch a široká verejnosť (aj so skúsenosťami z kupónovej privatizácie) sa zapája do nákupu a predaja cenných papierov. Časť rodinného majetku je umiestnená napríklad do takýchto aktív. Inštitucionálni investori ako banky, obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti majú prostredníctvom podielových fondov možnosť alokovať voľný kapitál do cenných papierov slovenských podnikov a aj týmito nástrojmi zhodnocovať portfólio v súlade so svojimi štatútmi. Burza cenných papierov má dostatočné príjmy z poplatkov na svoj ďalší rozvoj a jej dôveryhodný burzový index vypovedá o stave ekonomiky Slovenska.

Dá sa však naplniť táto ideálna scéna alebo aspoň niektorá jej časť?

O tejto potrebe aktívne diskutujeme na pôde Asociácie obchodníkov s cennými papiermi už viac ako 15 rokov. Opakovane prichádzame k záveru, že cesta ako sa dá naštartovať kapitálový trh, je umiestniť na trh nové a veľké tituly akcií formou predaja štátnych účastí na týchto podnikoch a nie ich priamym predajom. Ďalšou potrebou je zvýšiť atraktivitu prostredia cez daňové úľavy pri obchodoch s cennými papiermi, zjednodušiť administratívnu náročnosť transakcií a znížiť poplatky subjektov, ktoré realizujú transakcie s cennými papiermi a finančnými prostriedkami.

Bez výraznej aktivity a spoluúčasti štátu sa však takáto obnova kapitálového trhu zrealizovať nedá. Problém a príčinu sme na asociácii vždy dokázali identifikovať. Niekoľko dôsledne vypracovaných správ popisujúcich stav veci sme opakovane predložili dotknutým inštitúciám. No v zásade sa nič nezmenilo. V programoch politických strán sme síce zachytili slovné spojenie „podpora domáceho (slovenského) kapitálového trhu", ale boli to iba prázdne slová. Opäť sa mi potvrdilo, že kde neexistuje vážny záujem - silný zámer, tak tam sa očakávaný výsledok nikdy nedostaví.

Posledná šanca!

Ako jedna z posledných možností a určitá nádej sa v súčasnosti javí prezentovaný predaj 49%-ného podielu účasti štátu na spoločnosti Slovak Telekom a.s. formou predaja akcií. Vnímam to ako pekný tanec okolo hľadania cesty ako dosiahnuť transparentnú cenu. Cez burzový trh to však opäť nepôjde, lebo ... Odpoveď sa dozvieme v najbližších mesiacoch.

Aj pojem „daňové zvýhodnenie transakcií" je v súčasnosti chápaný ako neprijateľný. Jeho význam je skôr spájaný s poškodzovaním záujmov štátu než s legitímnym nástrojom na pritiahnutie investorov. A predstava zjednodušenia administratívnej náročnosti transakcií? Tá sa tiež napĺňa zvláštnym spôsobom.

Dnes (nie) je verejným tajomstvom, že vzniká nové stredisko cenných papierov, prípadne centrálny depozitár. Málokto z účastníkov trhu tuší, aké to bude mať dôsledky, koľko vynaloženej energie bude potrebnej na prispôsobenie sa novým podmienkam. Na to, ako to zjednoduší alebo skomplikuje nakladanie s cennými papiermi, sa len nezainteresovane čaká.

Aký je význam Burzy cenných papierov v Bratislave?

Je zarážajúce, ako sa účastníci trhu medzi sebou bavia na tému našej burzy. Znie to nelichotivo, ale nezachytil som jediné pozitívne vyjadrenie na existenciu tejto inštitúcie a najčastejšie rezonujú názory o jej zbytočnosti. Z vyjadrení cítiť skôr nostalgiu a určitú historickú zotrvačnosť mať v krajine burzu cenných papierov ako jej skutočnú potrebu.

SEVIS od počiatku zohrával aktívnu úlohu pri rozvoji slovenského kapitálového trhu. Po celý ten dlhý čas to neboli len prázdne vyhlásenia, ale aj konkrétne kroky. Vydali sme množstvo emisií cenných papierov. Bola to však veľká snaha s malým efektom. Vo väčšej miere to nedokázal ani silnejší hráč, a to skupina J&T, ktorá prišla v roku 2010 so svojím zámerom umiestniť na trh akcie spoločností TMR a BHP. Pritom k presadeniu zámeru mali k dispozícii všetky prostriedky, kapitál a aj médiá, prostredníctvom ktorých sa myšlienka popularizovala.

Skapal pes a oživiť ho nemá kto

Určite to už nie je o mojej viere. Skôr o neochote míňať energiu na vopred prehratý boj. Každý hľadá ľahšiu cestu nielen my. Je jednoduchšie vytvoriť si vlastný trh, ako sa len spoliehať na nefungujúci systém. Na Slovensku je teraz určite dostatok voľného kapitálu, ale nevybudovali sme si schopnosť hľadať financie cez kapitálový trh, a preto ich touto cestou získavať už asi nebudeme.

Malým pozitívom je aspoň konštatovanie, že obchodníci s cennými papiermi na tomto trhu zostávajú. Možnosť obchodovať so zahraničnými cennými papiermi z celého sveta zatiaľ existuje na Slovensku bez obmedzenia, a tak špekulatívne obchody, ale aj dlhodobé investičné zámery sú stále vhodná alternatíva na zhodnocovanie financií.  

Pavol Prekop
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

 

Prečítané 1565 krát Naposledy zmenené piatok, 21 august 2015 16:06
Pavol Prekop

predseda predstavenstva, výkonný riaditeľ, manažér obchodnej a poradenskej činnosti, konzultant