Za začiatok možno považovať sporné zvolenie Busha juniora za prezidenta vďaka rozhodnutiu konzervatívneho najvyššieho súdu. Republikáni následne zaviedli masívne daňové škrty, ktoré boli predlžované až do roku 2013. Naproti tomu výdavky na vojny dosiahli gigantických rozmerov viac ako 700 mld $ ročne, resp. 56% rozpočtu, a to vojna v Afganistane ešte nebola oficiálne ukončená. Všetko naviac zhoršila (na strane príjmov) veľká finančná kríza a z nej vyplývajúca globálna recesia. Na jej odstránenie vo forme podpory rastu ekonomiky boli vynaložené ďalšie prostriedky (doposiaľ 1 bln $), čo nakoniec viedlo k neudržatelnému schodku rozpočtu. Toto rapídne zvyšovanie zadlženosti vyvolalo zas potrebu zavedenia zákona na kontrolu rozpočtu, ktorý automaticky spustí šetrenie po prekročení dlhového stropu. Ten mohol byť začiatkom roku 2012 naposledy navýšený na max. povolenú hranicu 16,4 bln $.

Čo sa stalo v roku 2013
V našich očakávaniach na rok 2013 sme boli mierne optimistickí, čo sa rastu akciových trhov týka. Za najväčšiu hrozbu pre pozitívny americký ekonomický rozvoj sme identifikovali ďalšie nezhody politikov o rozpočtovom strope USA, ktorý ešte stále nebol definitívne vyriešený, ale len odsunutý zo začiatku januára 2013 na február. Tým bol zamedzený prvý pád z fiškálneho útesu, čo znamená automatické zvýšenie daní na strane príjmov a masívne škrty na strane výdavkov.

Pod hrozbou zníženia rastu ekonomiky o 0,5% a nárastu nezamestnanosti o 1,3% na 9,1%, ktoré by pád spôsobil, sa politici nakoniec v 1. polroku dohodli relatívne hladko, ale iba na opätovných posunoch tohto problému. Najskôr na predĺžení daňových šrktov a suspendovaní stropu vo februári a od 1.3.2013 na úsporných opatreniach vo výške 1,2 bln $ počas budúcich 10 rokov, ktoré boli neskôr zmäkčené a nakoniec bol strop navýšený o ďalšich 300 mld $. Jediný väčši pokles nespôsobený politikou bol bombový útok na Bostonský maratón v polovici apríla.

Situácia sa vyostrila až koncom septembra každoročnou debatou o schválení federálneho rozpočtu na nasledovný rok. Prídavnou komplikáciou bolo zavedenie zdravotníckej reformy ACA (Affordable Care Act), známej ako Obamacare, ktorá je ostro kritizovaná republikánmi. Demokrati nechceli poľaviť, a tak došlo k odstávke vlády. Druhý pád z fiškálneho útesu stanovený na deň 17.10.2013 sa zdal byť už neodvrátiteľný a jeho očakávanie malo značne negatívny vplyv na akciové trhy. Vyprchal tak pozitívny efekt skutočnosti, že QE3 Tapering sa v septembri prekvapivo nekonal (viď článok z predchádzajúceho newslettra) a tým zaskočil drvivú väčšinu finančných analytikov.

Nakoniec „5 minút pred dvanástou", teda 16.10.2013, sa politici opäť dohodli iba na provizórnom financovaní vlády do 15.1.2014 a na druhom suspendovaní dlhového stropu do 7.2.2014. Následkom týchto rozhodnutí a voľbou novej predsedníčky FEDu sa Tapering odsúva najskôr na jar 2014, a tak najbližšou hrozbou pre investovanie do cenných papierov by mohli byť opätovné nezhody amerických politikov. Začiatkom roka 2014 sa radšej znova pripravme na turbulentné akciové trhy.

Ing. Dávid Lapin
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.