Sú na tom USA skutočne dobre?
Trump ako kandidát sa obracal na konzervatívnych bielych mužov z vidieckych oblastí. Tí si nemysleli, že sa im darí až tak dobre a svojim spôsobom mali pravdu. Na prvý pohľad je všetko fajn. Klesá nezamestnanosť, stúpajú mzdy. Začiatkom tohto roka napríklad spadla nezamestnanosť na 4,8% čo je najnižšia úroveň za posledných 9 rokov. Donald Trump však hovorí, že to nie je pravda, že naozajstná nezamestnanosť je 42%.

Zaobchádzanie s faktami je u nového amerického prezidenta trochu voľnejšie, ale faktom je aj to, že nezamestnanosť sa dá merať rôznymi spôsobmi. Štandardná miera nezamestnanosti sa ráta z počtov ľudí, ktorí nemali prácu a za posledný mesiac si ju hľadali. Alternatívna miera zaratúva aj ľudí, ktorí mali prácu na čiastkový úväzok, hľadali prácu na plný úväzok, no nedokázali je nájsť. V tomto prípade súčet nezamestnanosti a „podzamestnanosti“ je 9,4%.

Práca verzus príjem
Mať prácu a príjem nie je v súčasnej Amerike to isté. Problémom je stagnácia životnej úrovne strednej vrstvy. Podľa údajov americkej centrálnej banky ešte pred prvým burzovým krachom v roku 2000 činil typický (tzv. mediánový) ročný príjem americkej domácnosti 57,9 tisíc dolárov. Krachy v rokoch 2000 a 2008 si neodniesol Wall Street, ale „Main Street“, t.j. americká stredná trieda.

V roku 2012 činil typický ročný príjem americkej domácnosti už len 52,7 tisíc dolárov (po očistení od inflácie). Vďaka ekonomickému oživeniu a poklesu nezamestnanosti sa začali uzdravovať aj rodinné financie americkej strednej triedy. V roku 2015 stúpol typický ročný príjem na 56,5 tisíc dolárov. To je fajn, ale v praxi to znamená, že je ešte stále pod úrovňou roka 2000. Kým Wall Street aj napriek krachom zaúčtoval vysoké zisky, Main Street prešľapuje na mieste.

Donald Trump veľmi úspešne lovil svojich voličov „v hrdzavom páse“ amerických štátov ako sú Pensylvánia, Západná Virgínia, Ohio, Indiana, Michigan, Illinois a tiež v Tennessee. To bolo tajomstvo jeho volebného úspechu? Krach tradičného priemyslu, rastúca nezamestnanosť a strata príjmu. Prečo sa z pásu prosperujúcich štátov stal pás hrdzavý?

Dôvodov bolo viac:
• zmena odvetvovej štruktúry americkej ekonomiky a presun zamestnanosti do služieb,
• outsourcing: presun výroby do lacnejších krajín (najmä do Mexika a východnej Ázie),
• nástup automatov a robotov,
• čínska konkurencia.

V USA sa diali presne tie isté procesné zmeny v štruktúre ekonomiky ako v iných vyspelých krajinách, len o niečo rýchlejšie. Faktom je, že význam priemyslu v USA začal klesať dávno predtým, ako sa Čína dostala na globálny trh. Kým po druhej svetovej vojne zamestnával priemysel 30% pracovnej sily v USA, v roku 1980 to bolo už len 20%. A dnes je to len 9%. Veľká časť tohto poklesu ide na vrub zmien v štruktúre americkej ekonomiky. Dôsledkom týchto procesov bola strata pracovných príležitostí pre robotnícke profesie so stredným vzdelaním. Podobnú skúsenosť malo aj Slovensko, keď v 90-tych rokoch u nás krachovali priemyselné podniky. Niektoré z nich (najmä na severe a západe) sa dokázali spamätať, no okresy na juhu a východe Slovenska sa z kolapsu priemyslu nespamätali dodnes.

Čína ako nepriateľ
Donald Trump však ponúkol voličom jednoduché, no účinné vysvetlenie. Za všetkým je Čína! Dumpingové ceny čínskeho tovaru pochovali poctivých amerických výrobcov a ožobráčili miestnych robotníkov.

Bola úloha Číny pri úpadku amerického priemyslu naozaj taká veľká? Faktom je, že keď v 90-tych rokoch minulého storočia vstúpila na globálne trhy, lacný čínsky tovar položil na lopatky mnohých amerických výrobcov. Podľa údajov Svetovej banky činili v roku 1990 čínske exporty priemyselných tovarov necelé 3% svetových exportov, no v roku 2014 to už bolo 18%. Čína súťažila s americkými výrobcami najmä v oblasti spotrebného priemyslu. Americký trh zaplavila lacným textilom, obuvou, nábytkom a neskôr aj spotrebnou elektronikou. USA tak v dôsledku čínskej konkurencie prišlo o 2,4 mil. pracovných miest. Úmerne s tým ako čínske tovary zaplavovali americký trh, rástol Číne prebytok v zahraničnom obchode a Spojeným štátom zas deficit.

Donald Trump ponúkol voličom jednoduché riešenie zložitého problému: uvaliť na čínske dovozy 45% dovoznú prirážku a zabrániť tak medzinárodnej konkurencii. Pomôže to? Sotva. Akékoľvek jednostranné uvaľovanie ciel a dovozných prirážok vyústi do obchodnej vojny a poškodí aj americké firmy expandujúce na čínsky trh. Okrem toho na zavádzanie dovozných prirážok je už neskoro. Mzdy v samotnej Číne dnes už nie sú nízke a ani dovozy z Číny už nie sú také lacné ako kedysi. Čína sa mení na stredne vyspelú krajinu a konkurovať bude skôr technológiami a kvalitou tovaru.

Americké podnikanie už nie je čo bývalo
Podľa amerického Inštitútu pre ekonomické inovácie (EIG) má okrem pracujúcej triedy čoraz väčšie problémy aj podnikový sektor. Firiem vznikámenej ako kedysi, zaniká ich však viac. Čím je to spôsobené?

Hlavným dôvodom je asi demografická zmena. Nové firmy zakladajú predovšetkým mladí ľudia. Ich podiel však v americkej spoločnosti klesá. Ďalším problémom sú zdroje a rozbeh podnikania. Väčšina podnikov sa tradične zakladá z úspor a prostriedkov od rodiny. Zdroje amerických domácností stenčila kríza. Druhou možnosťou je požičať si v banke. Bankový sektor však od roku 2008 prešiel veľkými zmenami. Veľké banky sa pospájali do ešte väčších a tie požičiavajú najmä veľkým firmám. Začína-júci podnikatelia nie sú pre nich zaujímaví.

Zlučovanie veľkých firiem do ešte väčších je trendom aj v iných odvetviach nielen v bankovníctve. Za posledných 15 rokov trhový podiel najväčších firiem narástol v dvoch tretinách odvetví. Šanca novej firmy konkurovať usadeným gigantom je malá. Drobní podnikatelia sa okrem toho musia vyrovnávať so stále väčším bremenom zákonov a nariadení a tiež s džungľou daňových predpisov. Výsledkom je, že biznis sa stále viac koncentruje do rúk veľkých korporácií. A to nie je dobre.

Menšia mobilita za prácou
USA sa kedysi pýšili vysokou mierou sťahovania za prácou. Intenzita sťahovania však v USA dlhodobo klesá. Podobne ako v iných vyspelých krajinách. Aké sú hlavné dôvody? Sociálna zmena v štruktúre rodiny, ale aj vysoké ceny nehnuteľností v perspektívnych ekonomických oblastiach.

Mení sa štruktúra samotnej rodiny. Kedysi na rodinu zarábal otec-robotník. A rodina sa sťahovala s ním. Dnes je pojem „rodina“ farebnejší. Vzdelanejšie vrstvy majú spravidla dvojkariérové manželstvá. Nájsť novú prácu v inom štáte pre oboch manželov je ťažšie. Na druhej strane príjmového spektra je veľa rodín reprezentovaných rozvedenou alebo slobodnou matkou, ktorá sa spolieha na pomoc príbuzných. Tam je sťahovanie ešte problematickejšie. Mimochodom, najnižšiu mobilitu za prácou majú ľudia s najnižším vzdelaním. Z čoho by napríklad zaplatili nájom alebo hypotéku v meste, kde je síce práca, ale aj vysoké ceny nájmov a nehnuteľností?

Vyše polovica nových amerických firiem vzniká v malom počte piatich metropolitných regiónov, najmä na Floride, v Texase a Nevade. Presťahovať sa tam je veľmi ťažké vzhľadom na vysoké ceny nehnuteľností. Na jednej strane americkým firmám chýbajú ľudia, na druhej strane je veľa ľudí „podzamestnaných“, lebo si v mieste bydliska nevedia nájsť primeranú prácu na plný úväzok.

Súčasný svet sa prudko mení a menia sa aj Spojené štáty. Trump sa prihovára ľuďom, ktorí na tejto zmene prerobili a sľubuje im, že urobí Ameriku znovu veľkou. Okrem zavedenia obmedzení v zahraničnom obchode vraj pomôžu nižšie dane a zníženie regulácie pre firmy. To však sľubovali aj všetci jeho predchodcovia. Splniť sľuby bude však ťažšie ako ich rozdávať.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSC
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.